NEMAM soc fobiu ale.... !!!!

Príspevok v téme: NEMAM soc fobiu ale.... !!!!
LEjla11

Trapi ma cervenanie.. Viem ze tieto temy tu uz boli ale aj tak som zalozila novu. Chcem len ozrejmit ze nemam najmensi problem ist do mesta , niekoho sa nieco spytat proste ludi ako takych sa nebojim. Len pri komunikacii s nimi ma trapi cervenanie. Nie vzdy a stale ale dost casto.. A neviem preco. casto len pocitim naval tepla a horucavy v mojej tvari a uz viem a citim ze horim . Ale uuplne najhorsie je ked ma na to niekto upozorni pripadne sa na tom zabava alebo smeje.. To su ludia naozaj az takí nechapavi a nevedia sa vcitit do mojej koze??? No asi NIE.. Lebo kto toto nezaziva ten to asi NEDOKAZE pochopit.. Ten pocit ponozenia.. ZLYHANIA vlastnej osobnosti.. Aspon ja to tak prezivam . Potom mam slzy v ociach a tusim ujst mam pokazenu naladu a vsetko mi je vtedy luto.. Ze preco JA.. NNEhovrim ze je to najvacsi problem sveta.. ALE.. CErvenat sa a ani vlastne nevediet preco je strasnee.... NEviem to vysvetlit.. Preco to musim byt prave jaaa,? :((((( Kto zaziva rovnake situacie a pocity??? MYslim ze to je silna trema nervozita a nizke sebavedomie nieco take .. ALe v mojom pripade nie soc. fobia..

LEjla11

Ignorovat posmesne reakcie okolia??? Ja by som v takej chvili chcela najradsej skocit pod auto.. Viem ze si to prilis pripustam beriem to asi strasne osobne ale hrozne ma stve sa toho neviem zbavit.. Ale snazim sa.. a verim ze raz bude dobre ..:) Ved predsa kazdy sme nejaky no nie??

daglia

zaujimam sa o plno veci, ktore suvisia s komunikaciou, negativnym sebaobrazom, sebavedomim, obavami, uzkostou.

S cervenanim problem nemam.
Mam kopec inych:)
Hlavne je to negativny sebaobraz.
Ten je z casti v dosledku chronickej zajakavosti. A z casti som sa nasla v knihe Uzkost a obavy:)
A prejav toho je,ze casto sa nemam rada v mnohych situaciach s ludmi.

Myslim, ze rozumiem, co tym myslis...
Strach zo strachu.
Uz-uz sa zda, ze v pohode, a znova.
To je frustrujuce, ja viem...

Paci sa mi teoria bludneho kruhu: myslienka - pocit - telesny prejav - spravanie.
Posledne tri sa volou ovplyvnit nedaju. Vies ovplyvnit len myslienky - cize to, co si myslis sama o sebe. A co si v duchu hovoris.

Azuriitko

Ak sa ti niekto smeje, akurát si môžeš pomyslieť niečo o jeho charaktere, proste keby to bolo plne ovládateľné a robíš to naschvál, no budiš nech sa zasmeje, ale ak to je pre teba problémom, môže ti byť niekoho smiech ukradnutý, aj tak dotyčný nevie na čom sa smeje. A tvoje sebavedomie sa pokús usmerniť tak, že červenanie ho nebude ovplyvňovať, proste ak sa ti to stane, netráp sa tým, a nemysli si že by ti malo sebavedomie klesať. Proste ak sa stane, kto upozorní abo sa zasmeje, je to jeho vec, tebe to môže byť jedno. Vyplynie to trápne zo situácie? Možno práve sa strápnil ten kto na to upozornil lebo to je normálne.

LEjla11

Daglia a ty nemas takyto problem, ci len sa o to zaujimas? VIes, ono je fajn ked vies co je zlee a co mas zmenit.. Lenze ked si myslis ze si na tom ako tak dobre, potom pride zrazu zas ten MOMENT a viem ze som tam kde som bola.. Proste bojim sa ze sa budem cervenat a cervenam sa pretoze sa bojim.. ALE coho vlastne?? KEd sa na mne niekto smeje vtedy nemam najmensiu chut sa pokusat o to , aby bolo moje sebavedomie vacsie..

Azuriitko

Tak ja mám rovnaký problém s červenaním, neviem to ovládať, ale snažím sa to naučiť. Napr. často sa červenám len keď z chladnejšieho prídem do tepla, a to ma často na to upozorňujú že som červený, ale tak to beriem, a ak to je náhodou kôli niekomu že sa červenám, tak to hodím na to teplo :D Ale tak hlavne ak mám komunikovať s holkou, ktorú nejak nepoznám abo tak, tak vtedy sa mi to stáva. Ale snažím sa proste naučiť sa zbaviť toho tak, že idem naplno do tíchto situácii, ako nevyhýbam sa kontaktu s ľuďmi, a napr. v poslednej dobe som sa stretol vďaka airsoftu s dosť veľa novými ľuďmi, a do každého stretnutia som išiel s menším strachom, a myslím že som sa už ani nečervenal (nikto ma na to neupozornil). Ale stále sú chvíle keď sa mi to stane, a tiež to pocítim ako silný nával tepla do tváre, a viem že to prišlo, ale podľa mňa najlepší na to je tréning, treba sa snažiť zbaviť sa toho strachu. Sám viem že niekedy to proste nejde, ale zase červenanie je ľudské, tak pri určitých situáciách by to mali ostatný chápať, akurát to v nepríjemnej situácii môže veľa prezradiť. Proste existuje to, dá sa s tým žiť, a dá sa to aj zmierniť, čo sa mne vcelku podarilo tým tréningom, ktorý spočíva vo viacerých stretnutiach, lepšej komunikácií, zbavovania sa strachu zvažovaním možností a presviedčaním sa, že neni dôvod sa báť, a veru neni :)

daglia

ahoj Lejla,

zaujal ma tvoj prispevok - prave tieto tyzdne citam knihy o tejto teme.

Verim, ze je neskutocne neprijemne cervenat sa, ked najmenej chces.
O to viac, ked niekto na to este poukazuje.
A to ponizenie, pocit zlyhania, smutok, slzy - rozumiem, ze ta to cele trapi.

Pises, ze socialnu fobiu urcite nemas.
V pohode sa bavis s ludmi.
To je super:)

Pri socialnej fobii sa nemusia vyskytovat vsetky prejavy, niekedy len niektore, napriklad "len" cervenanie a len niekedy.
Fobia je uzkost, a preto autori v knihach pisu aj o nizsich stupnoch - socialny strach.
To ti bude mozno blizsie.

V podstate je dolezite spracovat sebavedomie a nervozitu - co aj sama pises a teda vies. Dalsia fasa vec - to znamena, ze to dokazes sama vyriesit:)

Mne sa paci spracovanim kniha Jak se zbavit napeti, stresu a uzkosti (Jan Praško) a este viac Sociální fobie (Jan Praško).
Cesky psycholog, prijemne pisane knihy.

Da sa to riesit aj s psychologom/psychologickou, to sa vykecas a bude to krok vpred.
Urcite sa chces zbavit cervenania, najviac asi pocitu, ze nad tym nemas kontrolu.
Kontrolu mas uz teraz - nad tym, co s tym chces a vies spravit - so sebavedomim.
Stoji to za to:)