Neverim si??

Noo hej sestricka.... Buduca..

Mladirra a čo robíš v tej nemocnici? Si sestrička alebo? Som len zvedava :))

JA neviem preco je to tak...Asi to zavisi do povahy od celkovehu typu cloveka, ako jednotlive situacie prijima a ako ich zvlada.. Mna dokaze stresovat strasne vela veci.. Mozno navonok vyzeram isto ale opak je pravda.. KEd chodim do skoly, asi prva myslienka po prebudeni...Boze dalsi den, zase do skoly, co zas dnes pobabrem a ako sa strapnim..A naozaj sa niekedy aj strapnim.. VTedy vyzeram ako hlupana . A takto to ide dokola.. Asi je chby vo mne ja neviem . Ale casto som z toho unavena... Psychicky unavnea. Asi neviem ist zivotom bez stresov a bez toho aby som stale samu seba nepresviecala o tom aka som neschopna a nemozna..

Mladirra to ja zase medzi spoluziakmi nie som s nimi 8 rokov a viem ze su to prvotriedni blbci ale ja zas niekedy medzi rodinou vidim sa s nimi kazde tri roky a mam pocit ze spravim nieco...aj dnes v autobuse som mala taky pocit...ako si zdvihneme sebavedomie???

To ale nemusi znamenat, ze taka si. Nenechaj sa odradit takymito pocitmi. Snaz sa mat zo seba dobry pocit, nebrat si neuspechy priliz osobne.

ja tiez hned myslim na katastroficke scenare,je v tom trochu pesimizmu.a ked pride na vec a nic sa nenaplni z toho co som si v hlave spletala tak si poviem:no vidis,nemuseLa si sa stresovat.nabuduce sa uz nebudem.a ako to dopadne na buduce??vzdy sa zasa a zasa stresujem:-((.ako nepoucitelna.su ludia ktori sa vobec nestresuju,napr moja sestra, ta akoby preplavala zivotom bezstarostne.neviem ci je to tym,ze si viac veri,alebo je to taky typ povahy,ja dost stresujem.a v 99%zbytocne.ale viem kde je riesenie.len sa ho drzat:-)ked problem nastane, vzdy vymyslis nejake riesenie alebo ti ktosi pomoze.tymze sa stresujes si iba kazis den.a mozno aj inym.nechtiac.nevedomky.

Zuzic tak to si na tom preesne ako ja... Tiez mavam take pocity ked som v cudzom prostredi.. a obcas dokonca aj medzi spoluziakmi kt poznam pomaly 4 roky..

mladirra mam taky pocit ze viem o com hovoris...ja si nezvyknem verit ked som v neznamom prostredi a necitimsa dobre medzi cudzimi ludmi, mam pocit ze sa znemoznim a ze bude trapas...jednoducho mam niekedy pocit ze som nemozna a radsej by som ostala doma...

No snazim sa tesit aj z malych uspechov len si pripadam strasne nesikovna..

Tes sa aj z malych uspechov, povzbudzuj sa. Mozno ta doma rodicia dost nechvalia, aj to moze byt.