Ahojte, viete, uz to nevydrzim, doma mam peklo. Mam psychicke problemy - depresie a prekonala som bulimiu, nedavno som sa pokusila o samovrazdu a mala som ist zasa na psychiatriu, ale odmietla som. Mama mi stale nadava, ze nic nerobim, pritom uzivam silne lieky, na ktore si este zvykam a je to tazke. Pomaham doma, ale ked vidim, ze mojej mame vadi ako vsetko robim, radsej to necham tak. Citim ze jej akoby zavadziam, stale chce, aby som hovorila, spravala sa tak, ako chce ona, ako odo mna ocakava, ze sa mam spravat...
je mi z toho zle, lebo mne vycita ze som taka, ale pritom ona je ta, co strieda nalady. Raz som jej dievcatko uzasne, no na druhy den som uz len nezvladnutelna a uplne neschopna, co je len tercom jej slov.
co mam robit?
Problém s mojou mamou :-(
Shaulinka
adam93
no to poznam ..aj mne otec vycita ze mame vobec nepomozem .. ale tak ked jej nekedy pomozem npr ze umyjem riad alebo tak,tak mi otec zacne nadavat ze jak som to umyl .ze mama ked umyva riad tak umyje rovno aj sporak aj podlahu a podobne...tak to ked ja daco pomozem doma tak sa porad bojim ze co mi nato povie otec ..
Shaulinka
Dakujem vsetkym co mi poradili, uz je to doma uvolnenejsie...
danuskaaa
ahoj, viem, máš to ťažké, ale skús sa na to pozrieť aj z pohľadu tvojej mamy, aby si pochopila jej správanie. Jej dcéra má problémy a ona to pokladá za svoje zlyhanie. Výchova detí nie je prechádzka ružovým sadom a ak dieťa nie je také, ako si to rodič predstavuje, rodič sa pýta, kde urobil chybu a považuje to za svoje zlyhanie. Tvoja mama ťa má rada a bolí ju to, že máš problémy. Mala by si sa s mamou o všetkom v kľude porozprávať a povedať jej všetky svoje pocity, vysvetliť jej, ako je to pre teba všetko ťažké, ale mala by si vypočuť aj ty ju, aby si pochopila, čo prežíva ona. Porozprávajte sa o tom a vyjasnite si to, bude sa vám potom spolu ľahšie vychádzať, keď sa budete chápať. Rozhodne nie je riešenie to, že sa oduješ. Skús nájsť v mame oporu. Veď ak sa podelíš o radosť, tak sa zdvojnásobí a ak sa podelíš o problémy tak sa ľahšie zvládajú. Hlavne sa otvor aj pre priateľa, aj pre kamaráta, aj pre mamu. A na samovraždu už nemysli, to nie je predsa riešenie, žiješ len raz a nikdy nevieš čo ťa eče čaká, určite aj veľa pekných vecí. Držím ťi palce :)
jajka001_
ja mam 30 a moja mama je stale taka, taka ista ako tvoja - je to tym aka je, to sa nezmeni.....inak je ok, dobrá, starostliva, az moc, chytra,ale stale sa jej nepacilo to, hento, aka som, ako sa obliekam,akych mam kamosov, aka som v skole, ako upratujem, ako si riesim svoje veci - ona by to robila inak, lepsie...a nie je to pravda vies? ja to robim lepsie :)) ona to aj uzna,ale az ovela ovela neskor.
ja som sa s nou o tom rozpravala - niekedy v 23, 25 - a vysvetlili sme si vela veci, ona uznala, ze to prehana a ja som uznala ze je to normalne lebo je to moja mama a to sa nikdy nezmeni. takze ked zase zacne s tym ze takto to nerob, rob to takto, tak ju upozornim ze ja to robim proste inak :) a sme vybavene.
mas este len 16 tak toho vela nezmozes, hlavne ked mas taketo problemy, sama si slaba a potrebujes oporu - tvoja mama casom pochopi, ze si sikovna, ze vies sa o seba postarat,aj ked inym sposobom na aky je ona navyknuta. zatial sa to snaz vydrzat, netrap sa tym - su to len reci, mama ta ma rada. ked ti zacne nieco vycitat, skus jej to slusne vysvetlit - bez zvyseneho tonu, cim skor budes s nou komunikovat ako dospela, bez urazania sa a hadania sa, pri "zachovani si tvare" tym skor ta bude akceptovat. drzim palce, tazky vek, vydrz a bude lepsie, ver mi.
ja22
No vieš na jednej strane,že ťa upodozrieva sa jej po tom čo si urobila ani nečudujem.Ja mám tiež deti a viem,že ani jedna mama svojmu dietatu nechce zle.Skús mamu pochopiť,ona sa o teba určite bojí,a že má aj ona svoje problémi,to mi ver.Mami to majú ťažké a všetko musia zvládnuť,neraz tak aby detičky o tom nemali ani páru.Myslím,že si skoro dospelá ,zamysli sa nad sebou,nad tým čo robíš a skús s mamkou pohovoriť.veľa šťastia.
AdamKrt
Na to je aj jedno riesenie - tie reci - jednym uchom dnu, druhym von... Ignorovat...
Shaulinka
Ved som dole pisala ze mam 16, budem mat 17. neviem, fakt neviem, ani teraz sa so mnou vobec nebavi
sisa72
Si ešte mladá.. a všetko máš pred sebou.. stačí len jeden priateľ..hlavne že Ti je na blizku ked to potrebuješ..Možno si mamu sklamala a teraz Ti už neverí a preto Ti všetko zakazuje.. neviem ale ja by som sa takto určite k svojmu dietatu nespravala.. je to zvláštne ako dokažu blizky ludia ubližovat.. a prave vtedy ked potrebuješ pomoc..
Linnda_260
Koľko máš rokov? Pracuješ, alebo študuješ? Máš otca? Súrodencov? Si závislá od matky finančne?
Sorry za otazky, ale ak ti máme radiť, v takejto situácii sa inak radí 25 ročnej zamestnanej a 16 ročnej študentke.
