Psychicka nepohoda

Príspevok v téme: Psychicka nepohoda
jessie

Neviem co sa to so mnou deje,mam 20 rokov,chodim na vysku,mam priatela,vsetko je ok az na to ze sa psychicky necitim v pohode.Myslim na smrt,mam pocit ze pride skoro a velmi sa toho bojim,je miz toho az zle.Nechcem zomriet mlada.Najskor som rozmyslala nad smrtou mojich rodicov,ze kedy to pride a bola som z tych myslienok naozaj nestastna.Teraz si to myslim o sebe,neviem si totiz vobec predstavit svoju buducnost.Pripisujem si stale nejake choroby,schizofrenia,rakovina... bojim sa ze mi z toho sibne.Teraz nad tym rozmyslam intenzivnejsie pretoze som uz dospela,nechodim uz na strednu,bojim sa zodpovednosti a dospeleho sveta a samozrejme smrti,velmi.Co je to so mnou?

Mike1612

Ahoj aj aj mam taky isty problem.Vsetko to zacalo smrtou mojej starej mamy.Vies liecim sa na krvny tlak mam len 19 ako mam ho v poho len proste niekedy citim taky nepokoj a zacnem si namyslat ze mam vysoky a tym to vcetko zacne triazka,vnutorna nervozita,depresia.Uz sa to takto taha somnou dlho cca 7mesiacov velmi ma to trapy ja premyslam nad smrtou stale si namyslam choroby a podla toho sa aj niekedy spravam precitam si symptomi a nete a moja blbost je na svete.Bol som aj u psychologa aj u psychiatra som si o sebe myslel ze som cvok ale nastastie to tak nieje :D.Ja viem co prezivas musis sa z toho dostat sama ja som si musel uvedomit moje postavenie v zivoty kazdi z nas zazivame pekne chvilky aj tie horsie.Ak ti smiem poradit nikdo iny ti nepomoze ako ty sama proste stanovit si ciele v zivote,radovat sa zo zivota ved mas priatela,rodicov,zdravie co viac mozme chciet......Je to len na tebe aj ja som si myslel ze som chory bol som u miliontich doktorov a nic mi nieje je to len psychika nic ciac a niekedy tak mi pride zle ze to je hrozne zacne ma boliet hlava,triaska,bolest brucha,potenie atd Drz sa moja ty to zvladnes ! ahoj

psycho

jessie,ver mi,je to bežné,tvoje pocity každý inteligentný mladý človek pretrpel...Nie každý mal toľko guráže o tom hovoriť rsp.písať.Radosti zo života sa musíš naučiť,nie je to vrodené,normálne si urob aspoň trochu reálny denný program,ráno vstanem,teším sa,som mladý krásny/keď nie krásny , som zaujímavý-to je niekedy
viac,ako krásny/ mám veľa pekných aktivít-dnes sa naučím 20 ang.slovíčok,naučím sa tancovať slow-fox,a pochopím čo je to regee...Vieš koľko vecí na svete.ešte nepoznáš??? Všetky sú tu pre teba,a čakajú na tvoje odhalenie...NAUč SA ICH MILOVAť !!!!JE TO DRINA-TO O ČOM TERAZ HOVORÍM,ALE STOJÍ TO ZA TO...

igris

preco myslis na take skarede veci ?, vykasli sa na ne a tes sa ze sa stretnes s frajerom, ze konecne svieti slniecko....

syma

u psychologa sa da objednat presne na hodinu a nemusis cakat v lekarni, ja som tam isla a nikto sa na mna "divno" nepozeral, dokonca mi to aj dobre padlo,ked som sa s nou porozpravala, ako sa mozes hanbit, ved to nie je hanba a ini nech si vravia a myslia co chcu, co ta je po nich
takze baby hore hlavu a bezte riesit problemy naozaj vam to pomoze!

petta

mila jessie, ty si tuším moja dvojníčka. Každý deň myslím na to, že ma drví nejaká vážna choroba, veď ich je toľko a že by ma obišli, by bol div.. Som depresívna a cítim, že mám príznaky niektorých chorôb. Vačšinou tých,ktoré letia v telke alebo som o nich práve čítala, či počula. Chcem sa toho zbaviť, ale nechcem mať nálepku, že chodím k psychiatrovi. Hanbím sa, že ma tam niekto v čakárni spozná. Ale, ke´d vyjde slniečko, je mi hneď lepšie. Veď život je okrem iného aj krásny. A som vďačná, že žijem. Verím v Boha, a verím Bohu. To ma drží nad vodou ale niekedy podlieham chmúrnym myšlienkam a vtedy sa mi to prejavuje aj telesne: búši mi srdce, zvýši sa mi tlak, oťažievajú mi nohy a ruky, je mi hnusne. Bola som u doktorov a vraj mi nič vážne nie je. Lenže ja sa vždy zľaknem, keď mi srdce vynechá jeden úder. Baba moja, skúsime to nejako prekonať, čo Ty na to? Nech nás to nepremôže. Držme si palce.

syma

zlato prosim ta, nerozmyslaj takto
ja som isla dnes tiez do prace v psychickej pohode a o osmej ma prepadol velmi zly pocit, prve co ma napadlo "matko havaroval" a on naozaj havaroval, auto mame na madere, a muzovi sa okrem drobnych zraneni nic nestalo, som este trochu vytocena, ale som zaroven velni, velmi stastna, ze sa mu nic horsie nestalo
takze ber zivot z tej lepsej stranky a nerozmyslaj nad smrtou!!!!!!!!!!!!!!!!

zuzka

ahoj jessie, ked som skoncila strednu, mala som podobne myslienky, nevedela som si predstavit, co so mnou bude dalej, nemala som pracu, nezobrali ma na vysku a doma s rodicmi to bolo kazdy den ako na bojisku, velmi mi pomohlo, ze som sa mala komu zdoverit, skus priatela, ja som vtedy sice priatela nemala,ale mala som kamarata,ktoreho som poznala len velmi kratko a on sa stal mojou butlavou vrbou a vzdy ked som mu povedala hoci len kusok zo svojho trapenia, bolo mi o nieco lepsie, potom prisla praca, neskor aj vysoka skola a teraz sa budeme s mojou butlavou vrbou brat. takze hlavu hore a zdover sa niekomu, pomaha to