Veľmi by mi niekto pomohol, ak by mi niekto napísal čo robiť!!!!!!!Ak by som to písala od začiatku, tak pri tom strávim veľa času, takže len stručne. Mám 3 súrodencov, staršieho brata \"35\", mladšieho brata \"28\" a sestru \"20\".Takže všetko sa to začalo ked môj mladší brat začal hrať automaty a mal veľké dlhy, vždy si nejaké tie peniažky pýtal, alebo potiahol od mamky, alebo ocka. Stal sa závislím a narobil veľké dlhy, z ktorých mu mamka pomohla sa vyhrabať. Teraz žije v Anglicku so starším bratom. Môj problém spočíva v tom, že aj ked môj brat toľko čo sa naklamal a navymýšľal mojím rodičom je stále najlepším synom na svete.Je to až neuveriteľné, ako mu môžu moji rodičia po tom všetkom veriť, nikdy nehovorí pravdu....VŽDY SI LEN VYMÝŠĽA.Ja som vydatá, mám super manžela a syna, byt, chatu, stále nové auto... vlastne všetko,čo si môže človek priať...Stále sa snažím aby som toho mala viac a viac, kedže som ambiciozna a pracovitá. Starší brat sa oženil, má syna, potom sa rozviedol ale nadalej má so synom krásny vzťah a vlastne už sa žena k nemu opäť nasťahovala do Anglicka, kedže stále od neho žmýkala peniaze, chcela ich žmýkať priamo z Anglicka....všetko to zahrala, aby to vyzeralo že to robí kôli synovi....ale ona je len veľká hnusná harpia rozviedla sa s ním kôli inému( ktorých bolo podľa mojích informácii dosť, nie jeden)brat jej po rozvode nechal všetko, hoci k nám prišla s jednou tesco taškou\"ale to už som odbočila od témy\" Ide proste o to,že ja sa mám so všetkých najlepšie, nikdy som rodičom neublížila a aj tak som tá najhoršia dcéra na svete....POVIE MI NIEKTO PREČO??????????
Môj brat
ahoj marianka. poznam to velmi dobre. mam namysli tie rozdiely medzi surodencami. ja mam sice len 18 rokov, ale 5 surodencov. ja mam niekedy pocit, ze ma ani mama nema rada, ale viem, ze to nie je pravda. som totiz telesne postihnuta (aj ked si myslim, ze to navonok vobec nevidno), ale mama sa so mnou musela dost natrapit, kym som zacala vobec chodit. ale aj tak medzi nami nie je vytvoreny doverny vztah. bojim sa jej povedat mnohe veci. najstarsia sestra a najmladsi brat su mamini milacikovia. no a starsi brat je este vacsi milacik. akokeby bol jej jediny syn. no ale co uz. ja viem, ze ked sa mi podari mat v buducnosti deticky, tak urcite ich chcem vela a nebudem medzi nimi robit ziadne rozdiely.
marianka budem ti drzat palce. dufam ze ak budes mat niekedy druhe dieta neurobis podobnu chybu- nerob medzi nimi ziadne rozdiely!aj tebe zelam pokojne a krasne sviatky,a este aby si na to viac nemyslela-skutocne zi svoj vlastny zivot a prestan niekomu cosi dokazovat-iba ak sebe.pa.
ahojte všetci....
ďakujem vám všetkým za rady.ja mám 11 ročného syna a myslím si, že som veľmi dobrá matka. Snažím sa počúvať, čo mi môj syn hovorí aj keď sú to niekedy veci, ktoré ma vôbec nezaujímajú.Ak má nejaký problém, tak sa mi zverí a snažíme sa ho rozobrať a vysvetliť mu čo áno a čo nie...Som si vedomá, že sa môže stať niečo podobné aj s mojím synom, ale to by som si neodpustila!!!Snažím sa vyvarovať všetkých chýb, ktoré robili moji rodičia a zatiaľ sa mi to úspešne darí... Dúfam, že to takto so mnou pôjde až do konca života.Chcem, verím a stále tomu budem veriť!!!! Ešte raz všetkým ďakujem.pa a prajem krásny deň a nádherné a pokojné sviatky.
kto sa na chybach nepouci, opakuje ich
jasne ze sa jej chceme vyvarovat ale obvykle to tak byva ze clovek pacha rovnake chyby ako zazil od rodicov na vlastnych detoch.aj ked si povie v zivote taka nebudem a nakoniec bude...
baby, ked budete mat svoje deti, tak sa vyvarujte tejto chyby, ktoru urobili vasi rodicia
samozrejme vzdy padne vhod pochvala ci uz od partnera alebo rodicov- no ja som zas najmladsia- a stale som len pocuvala ze musim brat sestru vsade so sebou atd. ja som tiez mala problemy a dost rebelantsku pubertu-mozno som to robila aj preto aby si ma vsimli a pomohli aj mne,ale nestalo sa tak- nakoniec som si musela aj tak pomoct sama z neskutocneho bahna, som sa koli tomu skoro uplne znicila-co dnes uz viem ze to bola hlupost-bohuzial im sa oci neotvorili nikdy.vzdy bola ona ta naj-nech urobila cokolvek ale ked som urobila ja cosi take-tak to ani nechcite vediet ako sa zachovali.inak marianka presne ako u teba- s tymi rodicmi.tam nepomoze nic len sa na to vykaslat,aj ty giv-to neni nasa chyba ale ich.byt silna,vykaslat sa na to a postavit sa na vlastne nohy-zit si svoj zivot.
teda aj ja nieco.
je to presne tak ako pise brunca.aj ja som to zazila.som najstarsia a preto som vzdy ako dievca mala byt najmúdrejsia a bolo normalne,ze som sa musela postarat o seba a mladsich surodencov...ktori boli ako pises ty, marianka.jeden mal stale problemy a stale si ich sam vyrabal.hrozne.a predsa bol naj milacik rodicov.bol maly a slaby...hlupost,naucil sa ich city vyuzivat.kde sa dalo,narobil problemy a zodpovedna za to som bola ja,ze som ne neho mala davat pozor a podobne. musela sa zo mna stat uzavreta zena,lebo aj tak som s mojimi pocitmi nikde nepochodila.odbili ma presne tak isto:som vraj rozumna a schopnejsia sa postarat sa o seba a pomoct si.oni ma k tomu donutili...co ma svoje plus....ale aj minus,lebo citovo som vzdy trpela.
na rozdiel od teba,marianka, ja som sa stala zakomlexovanejsia a po case neschopna nic robit sama pre seba.nesnazila som sa o nic.uz ma to nebavilo,razit si cestu sama a osamela.
ďakujem ti veľmi pekne presne to si myslím aj ja. ja som silná osobnosť, ale niekedy by mi bodlo, ak by ma mama pochválila za to všetko čo mám a že som si povedala, že od nich nechcem a postavila som sa na vlasné nohy sama s manželom...môj ocko je iný on má má veľmi rád a nedá na mňa dopustiť, ale aj napriek tomu verí aj môjmu bratovi...je to strašné, ale asi sa s tým budem musieť nejako vyrovnať... ešte raz ti ďakujem...
no tak to poznam marianka velmi dobre.ale odpovedat ti na to vazne neviem- proste su to ich milacikovia a nech urobia cokolvek v ich ociach taku budu stale a my co sme dobre,pomahame im ako vieme, snazime sa nerobit problemy tak to-nas nikdy neocenia. mne napr. rodicia povedali ked som sa na to priamo spytala- ze je to preto lebo o mna sa nikdy nebali,ze ja som silna a vedela som si problemy vzdy vyriesit sama (aky omyl kolkokrat som potrebovala pomoc a musela som sa spolahnut akurat tak na seba!!)
ze oni potrebuju aby im stale pomahali lebo su slabsi-ale niekedy sa mi zda ze to oni z nich urobili slabsich a odkazanych na ich pomoc a oni to budu do smrti zneuzivat!!! tiez ma to hrozne stve ale nic s tym neurobis- jedine riesenie je vykasli sa na to a zi si svoj zivot.
