Ahojte,
viem ze kazdy si musi urobit svoje rozhodnutia sam a potom za ne aj niest zodpovednost, ale potrebovala by som sa aspon vyrozpravat (popripade vypocut-precitat nazory inych).
Mam cerstvych 24 rokov a takmer 6-rocny vztah z toho 1,5 roka spolu byvame. V podstate mi pri mojom partnerovi nechyba nejake porozumenie, v mnohom sme podobny. Radi citame, chodime po horach, ale v mnohom mi nas vztah pripada skor ako kamaratsky a nie partnersky.
Chyba mi vasen a laska. Mozno sa pletiem, ale ja tieto veci proste k svojmu zivotu potrebujem. Uz mnoho krat sme sa o tom bavili, a ja som sa mu snazila vysvetlit ze ho mam \"len\" rada. Lenze on mi vzdy nanutil ze to staci, ze vztah je o vzajomnych kompromisoch a nie o laske. Zalezi mi na tomto cloveku, ale neviem ako dlho este vydrzim... Nechcem mu ublizit, ale bojim sa ze ak v tomto vztahu ostanem nebudem nikdy stastna a postupom casu urobim nestastneho aj jeho.
Mam pocit ze som sa dostala do zacarovaneho kruhu a neviem kam teraz... :-)
Citili ste niekto niekedy nieco podobne?
Neviem ako dalej...
nikdy som nezazila nic podobne, preto asibude hlupe radit ti, no na intraku som mala jednu spolubyvajucu...bola to fajn baba ale ked rozpravala o svojom priatelovi prislo mi ze su iba kamosi...vravela ze boli sme tam a tam ale ziadna vasen nic,ked si volali to bolo ako ked ja volam s mamou :D...boli spolu sedem rokov tusim este aj su..a myslim ze ona s nim z pohodlnosti aj ostane ved to bol prakticky jej prvy chlapec...a kedze si nanho zvykla nehladala nic lepsie, mozno ani nevie ze nieco lepsie existuje...chcem ti tymto len povedat..ze ak ti v tom vztahu chyba nieco taketo je to na tebe..musis si rozmysliet co a ako ak spolu aj byvate vypada to tak, ze planujete aj spolocnu buducnost..tak sa len tak namatkovo zamysli..vies si predstavit cely svoj zivot takto?vies si predstavit ze budete mat spolu deti atd?...si mlada a mas moznost sa rozhodnut..a co sex?treba porozmyslat :)
Neviem ci som ho niekedy lubila, ak aj ano tak si na to nepamatam. Myslim ze teraz citim lasku k niekomu uplne inemu - teda myslim ze je to laska - do teraz som nic take k nikomu inemu necitila. Len sa to snazim potlacat prave preto co hovori rozum.
Ked pre mna je tazke uz aj ranne zobudzanie vedla toho staleho partnera. Ja uz vstavam s tym pocitom ze mi nieco chyba, ze by som si chcela opret hlavu o niekoho hrud a pritulit sa, ale on to nie je... Mozno si niekto povie preco som este s nim, ale je lahsie o tom pisat/hovorit a nieco ine je konat. Prezit to utrpenie, ked mu budem ublizovat (lebo pre neho je nas vztah postacujuci) a ten pocit ked po tolkych rokoch ostanem sama. Som asi zbabelec....:-(
nepises, ze si ho predtym lubila a ze to odislo. zrejme si lasku este nezazila. myslim ze jedneho dna stretnes niekoho, do koho sa zalubis. to tiez neznamena ze bude ten pravy, ale treba to zazit...vztah bez lasky, z rozumu, si neviem predstavit.
tina, myslím, že niečo podobné zažíva veľa partnerov po dlhoročnom vzťahu.Je to niečo, ako stereotyp v počiatku a poznám ten začarovaný kruh. Ja som s manželom 11-ty rok a všetko je v pohode, ale tiež mám niekedy pocit, že tomu čosi chýba a dokonca ma ťahá nájsť to inde, ale manžela lubim a tak nedokážem podniknúť to hľadanie.Neviem ti poradiť,ale ak ešte nieste svoji a nemáte deti, tak sa skus poobzerať aj inde, možno tvoj terajší partner nieje ten pravý. Proste skus zmenu, kým je ešte čas. Snáď to stojí za to riziko, že prídeš o terajší vzťah. Prajem ti šťastné rozhodovanie :)
