Ahojte,
viem ze kazdy si musi urobit svoje rozhodnutia sam a potom za ne aj niest zodpovednost, ale potrebovala by som sa aspon vyrozpravat (popripade vypocut-precitat nazory inych).
Mam cerstvych 24 rokov a takmer 6-rocny vztah z toho 1,5 roka spolu byvame. V podstate mi pri mojom partnerovi nechyba nejake porozumenie, v mnohom sme podobny. Radi citame, chodime po horach, ale v mnohom mi nas vztah pripada skor ako kamaratsky a nie partnersky.
Chyba mi vasen a laska. Mozno sa pletiem, ale ja tieto veci proste k svojmu zivotu potrebujem. Uz mnoho krat sme sa o tom bavili, a ja som sa mu snazila vysvetlit ze ho mam \"len\" rada. Lenze on mi vzdy nanutil ze to staci, ze vztah je o vzajomnych kompromisoch a nie o laske. Zalezi mi na tomto cloveku, ale neviem ako dlho este vydrzim... Nechcem mu ublizit, ale bojim sa ze ak v tomto vztahu ostanem nebudem nikdy stastna a postupom casu urobim nestastneho aj jeho.
Mam pocit ze som sa dostala do zacarovaneho kruhu a neviem kam teraz... :-)
Citili ste niekto niekedy nieco podobne?
Neviem ako dalej...
co chces este radit? lubis ho? nie. si s nim zo zvyku. chces takto stravit zvysok zivota? ved sa len trapis. rozid sa a zacni si uzivat zivot.
Nikto nic ine neporadi?
mas predsa pravo prezit svoj zivot podla svojich predstav
Ahojte,
od kedy som zalozila tuto temu uplynulo cez stvrt roka a ja mam pocit ze som sa vlastne nikam dalej nedostala okrem uplnej depresie...
Ukoncila som medzi casom komunikaciu s kolegom a chcela sa sustredit na vztah s priatelom, ale namiesto toho aby som citila zlepsenie, mi stale viac a viac po hlave behaju myslienky na to ako k nemu necitim lasku, nevzrusuje ma. Ale potom zase ze som nevdacna po tolkych rokoch sa s nim rozist len kvoli tymto pocitom. Nie som stastna a ubija ma tento sposob zivota, ale neviem ako mu to mam cele povedat??? Ako ho poznam bude ma presviedcat ze to co mame pre fungujuci vztah staci, ze je to cele o kompromisoch. Ale ja uz viem ze nebudem takto stastna...poradte co mu povedat? Viem ze sa bojim toto ze ho ranim a to sa stane tak ci tak, ale aj tak skuste, mozno budem mudrejsia...
tina85 lenze nikdy nevies ake to bude ked s nim budes, vzdy viac tuzime po tom co nemame ako po tom co mame...ak to tak citis a vies ze ti s tym druhym bude lepsie a je to vzajomne aj z jeho strany a realne nad tym uvazujes tak je od teba nefer ostavat s priatelom, je to zbytocne, podla mna to aj tak citi, a zbytocne ho tym trapis....mala by si si uvedomit co je pre teba dolezitejsie, a nelutovat ho, ostavat s niekym zh lutosti je hlupost, a nechapem celkom ze to co k tebe citi je velmi silne, ale nie je to laska, tak co to je?a co je to laska? to ti ja nezadefinujem, pre kazdeho nieco ine, ja viem co znamena pre mna a ty to musis vediet tiez.
Zo zaciatku som si aj ja myslela ze je to "druhe" len poblaznenie. Ale ak to trva tak dlho a ja stale viac tuzim po tom byt s tym druhym a s nim sa delit o svoje starosti aj radosti tak to podla mna laska je. Ja len mam pocit nejakej zodpovednosti po case ktory som prezila so svojim priatelom, lebo viem ze to co citi on ku mne je velmi silne a ja neznesiem pocit ze sa bude trapit, nejest, dufat ze to bude ako pred tym a pod... Len tym ze myslim na to ako bude trpiet on, tyram seba. Neviem kde mam v sebe najst silu a sposob na vyriesenie tejto etapy nasich zivotov.
Bon a co je laska podla Teba?
tina85 a c o je podla teba laska? nehnevaj sa na mna, ale podla mna len tuzis vyskusat nieco nove a ten novy "objav" je pre teba pokusenie, ktoremu zatial odolavas, teda aspon ja to tak vidim........., ak ho fakt nechces tak to netahuj a rozid sa s nim, zybtocne trapis seba a aj jeho..., pokial si vies zadefinovat co je podla teba laska a co pre teba znamena, tak vies aj to co mas sprqavit.....drzim palce
Ahojte,
ubehli uz pomaly dva mesiace a ja som stale takmer nic nevyriesila. Ja proste nedokazem v sebe najst silu na rozchod s priatelom. Mam strasne vycitky ze to chcem spravit - v podstate mi nikdy nic zle vedome neurobil. Ja vsak stale myslim na to ze ho nelubim, necitim pri nom vasen ktora by ma ku nemu pritahovala, ale ani nedokazem prist a povedat mu to. Viem ze ho to velmi rani, ale bojim sa ze nepochopi preco chcem rozchod, ked nam v podstate "okrem lasky" nic nechyba...
Wifon kde nabrala tvoja priatelka odvahu???
Som asi beznadejny pripad a zbabelec!
Ahoj. Ak rada čítaš tak si prečítaj knihu "Nevyšlapanou cestou" od Scotta M. Pecka...verím, že ti pomože pri rozhodovaní...
Ten novy muz je z prace, poznam ho uz 2 roky. Zo zaciatku mal partnerku, uz ale vyse roka je single. Bolo to najskor len o nasich rozhovoroch v praci pri kavicke, obcas mimo nej, daka smska a postupom casu sme zistili, ze spolu mame mnoho spolocneho. On tvrdi, ze si je isty laskou ku mne a ze si na mna pocka kym to ukoncim s terajsim partnerom. Len ja som uz po tomto vztahu asi az prehnane opatrna v rozhodovani ako dalej - nechcem sa uz tak velmi spliest a potom sa opat takto trapit ako teraz...
Myslim ze je to nieco podobne ako absolvoval Wifon so svojou partnerkou. Len oni tu odvahu, ktora mne tak moc chyba niekde predsi len nabrali....
