Očkovanie alebo vakcinácia patrí medzi najvýznamnejšie preventívne opatrenia verejného zdravotníctva. Pred infekčnými chorobami už ochránilo milióny ľudí. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (World Health Organization – WHO) z 10,6 miliónov úmrtí detí do päť rokov pripadá 1,4 milióna úmrtí na ochorenia, ktorým je možné predchádzať očkovaním. V európskom regióne WHO je to 32 000 úmrtí detí ročne. Na celom svete sa vďaka očkovaniu podarí ročne zachrániť asi 3 milióny ľudských životov.
Očkovanie znamená zavedenie očkovacej látky (vakcíny) do ľudského organizmu. Imunizácia je následný proces, ktorý v organizme vytvorí imunitnú odpoveď. Cieľom očkovania je zabezpečiť tvorbu protilátok proti mikroorganizmom a zároveň navodiť tzv. imunologickú pamäť v organizme, čím sa u očkovaného jedinca vytvára dlhodobá, optimálne až doživotná ochrana.
Individuálny význam očkovania spočíva v ochrane jednotlivca navodením komplexnej imunologickej ochrany proti pôvodcom ochorenia. Verejno-zdravotnícky význam očkovania spočíva v zabezpečení tzv. kolektívnej imunity na základe vysokého počtu zaočkovaných osôb, ktorá zamedzí šíreniu pôvodcov ochorení v populácii.
Za objaviteľa očkovania je oficiálne považovaný anglický lekár Edward Jenner. V 18. storočí objavil účinnú a hlavne bezpečnú vakcínu proti kiahňam. Odvtedy sa datuje očkovanie proti variole (pravým kiahniam) a za jeden z najväčších úspechov v histórii očkovania sa považuje vymiznutie tohto ochorenia na celom svete. Variola bola pritom zodpovedná za 8 až 20 percent všetkých úmrtí, registrovaných v európskych štatistikách pred zavedením očkovania.
K priekopníkom očkovania na východnom Slovensku patrí bývalý primár Detského infekčného oddelenia Detskej nemocnice v Košiciach MUDr. Ján Virgala. Ako mladý lekár po druhej svetovej vojne chodil s prvými vakcínami po východoslovenských dedinách, robil osvetu a očkoval deti. „S očkovaním sa v tom čase na východe Slovensku ešte len začínalo. Medzi deťmi sa vyskytovali osýpky, čierny kašeľ, detská obrna, záškrt a mnoho ďalších vážnych ochorení, ktoré môžu zanechať trvalé následky a dokonca skončiť smrťou,“ spomína infektológ Ján Virgala. V štyroch až päťročných cykloch sa vtedy na Detskom infekčnom oddelení ocitlo toľko chorých detí, že bol problém, kam ich uložiť. „Trpel som s nimi. A s ich rodičmi. Na jednej strane ma ubíjala bezmocnosť, na druhej som v sebe utvrdzoval svoj názor, že mohli žiť. Pravda, keby ich včas zaočkovali,“ tvrdí.
Vďaka systematickému celoplošnému očkovaniu na Slovensku sa podarilo dosiahnuť, že:
• od r. 1961 bolo eliminované ochorenie na detskú obrnu
• od r. 1980 nebolo evidované ochorenie na záškrt
• od konca 50-tych rokov je eliminovaný novorodenecký tetanus
• od 60-tych rokov je eliminovaný tetanus u detí a mladistvých
• od roku 1998 je chorobnosť na osýpky takmer nulová