Mám 16rokov, 165cm a 54kg...pravidelne športujem, cvičím každý deň pod snahou aby som schudla. Dosť často to preháňam a po cvičení mi býva veľmi zle.Ostatní mi hovoria že som v pohode ale pre mňa slovo v pohode znamená tlstá. Čítam si dosť článkov o anorexií bulímií a ortorexií a niekedy mi je fakt do plaču. Keď cvičím a potom sa pozerám do zrkadla vždy sa rozplačem,lebo už neviem fakt čo so sebou. Držím hladovky a niekedy už jem aj normálne, ale stále mi to pripadá, ako keby som strašne veľa zjedla, neustále mám pocit viny keď niečo zjem. Vždy sa to opakuje, ako na kolotoči. Nikdy som nevracala úmyselne raz som sa o to pokúšala, ale potom som si povedala že nie. Ale schudnúť chcem a veľmi. Dosť ma ovplyvňujú názory iných ale iba v tom zlom. Prestala som jesť sladké, nesladím si čaj ani kávu, obmedzujem slané, nejem žiadne tučné jedlá ako hranolky a pod. No niekedy zjem toho dosť(iba zdravé jedlá) a zase je tam ten pocit viny. Vypadávajú mi vlasy, štiepia sa mi nechty a mám nepravidelnú menštruáciu. Chcem byť iba dokonalá a cítiť sa v svojom tele dobre. Všetci si myslia, že to strašne preháňam , stále sa pozerám do zrkadla, hľadám na sebe chyby a na svojej postave, komentujem sa vždy v zlom, všetkým to pripadá, ako keby som mala stále depky a nenávidela sa. Porovnávam sa s modelkami a chcem byt taká ako ony.
Chudnúť sa mi nedarí aj keď som chudšia ako pred rokom. Som s toho totálne zúfalá a neviem čo mám robiť. Nebaví ma to obmedzovať sa, ale nemám na výber:(
Ale aj tak si myslím, že o žiadnu poruchu tu nejde, že som v poriadku a píšem sem zbytočne. Pls vyjadrite sa k tomu
Som tlstaaa...
to by bolo asi najvhodnejsie ja viem ale bojim sa ako by to vnimalo moje okolie..rodicia mi casto nadavaju ze sa nikdy normalne nenajem ale myslim ze nejaku poruchu v tom nevidia a nejako to neriesia.uz som parkrat skusala to nejako prekonat povedala som si ze sa normalne najem 5krat za den ale nikdy to nedodrzim takze moj den vyzera asi tak ze sa naranajkujem a ked pridem zo skoly tak sa doslova prejem az mam brucho 2krat vacsie potom mam len vycitky hnevam sa na seba a niekedy to konci tak ze vraciam.mozno aj tak 2 3 krat za tyzden.
ja som na tom až tak zle neni, ale stale je to horšie a horšie...
čím ďalej tím viac plačem a plačem
Si. Chod to riesit ku psychologicke alebo do najblizsieho centra co sa tymito vecami zaobera a to co najrychlejsie...
ahoj lenuska....ja mam podobny problem ako ty.myslim si a aj si to uvedomujem ze ide o psychicku poruchu...tiez sa stale len obmedzujem ale nedokazem sa najest normalne lebo sa bojim ze priberiem...casto sa mi stava ze sa prejem eventualne zdravych veci a potom mam vycitky svedomia.casto sa mi stava ze vraciam.umyselne...neviem ako to mam riesit.kazdy mi hovori ze som chuda a to ma este viac nakopava k tomu aby som bola chudsia...asi som chora.
Este sice nejde o poruchu ale si na najlepsej ceste sa tam dostat. Myslim to vazne, poznam to. Uz teraz mas problemy vo forme nedostatku vyzivy sama to vidis na vypadavani vlasov, nechty, menzes a to je len zaciatok. Coskoro to tvoje telo nevydrzi zacnes mat akutne navali hladu, zabudnes co to je dost a potom najdes sposob ako sa vyzvracat a ocitnes sa v zacarovanom kruhu z ktoreho sa nedostanes. S tvojimi mierami si akurat, vypocitaj si index a das mi za pravdu. Si este prilis mladucka na to aby si sa zozierala svojim zovnajskom. Uzivaj si svoju volnost a mladost. Nezavid druhym spokojnost ale bud spokojna aj ty. Ja viem je to ovela tazsie nech byt stale nespokojna ale stoji to za to.
Pamataj na tieto radi pretoze ja som ich nedostala ked som to najviac potrebovala a lutujem to...
Ďalšia švihnutá puberťáčka ktorá tvrdí že má 54 kg a je tlstá. Si vo vývoji ty ťapa! Tak nezabudni držať diéty aby si si dosrala celý organizmus. Nepomôže ti diéta ale psychiater, tvoj problém je psychický
