Neviem kde začať, je to dlhý príbeh. Začnem azda tým, že som vždy chcela byť vynikajúca v škole a potom vo svojich koníčkoch - a to nie pre seba, ale pre to že to očakávali moji rodičia a rodina. Nezniesla som zlú známku, a ked som nejakú aj dostala, brala som to vždy tragicky.... Neznášala som sa....nikdy som nebola spokojná... A v roku 2007 to vyvrcholilo - začala som s anorexiou - a to som mala pred chudnutím úžastnú váhu - 54kg a 168cm. No schudla som a dopracovala som sa až na 28kg a 172cm...to by nebolo to najhoršie, lebo s toho som sa dostala. No ked som už nemala "dokonalú" postavu, chcela som sa zamerať na niečo iné - a zamerala som sa na školu. No občas som mala zlú známku a potom som sa trestala - rezala som sa...Dokonca som sa kvoli zlyhaniu (väščinou v škole ale aj živote) pokúsila viackrát o samovraždu - cítila som sa bzť nehodná tohoto života. A aj teraz - dorazilo ma že som dostala3 z chémie, aj ked viem, že som z tohoto polroka chýbala asi dva aj pol mesieca, dorazila ma dvojka z biologie. Mám hrozný strach že pokazím fyziku a matematiku a že zlyhám a to nie len v škole, ale aj v živote. Stále mám mindráky z toho aby som bola dokonalá a ked sa to nevyjde (v niuecom)idem ku dnmu. Dala som si ultimátum 4 dni nejesť aby som sa potrestala za to, že som jedla viacej v minulých dňoch. A viem že ak to nevydržím, budem sa nenávidieť... Ja už nechcem žiť tak obmedzene....navonok v poriadku, v pohode, vtipne a inteligntne pôsobiaca baba, vo vnútri zničená so psychického sebatrýznenia...Co mám robiť?baba
Som perfekcionalistka!
hej, nech prejde a je to aj ja sa tym riadim.
a mám rada výrok od einsteina:
,,Čím viac sa človek pokúša vyhnúť utrpeniu, tým viac trpí, lebo potom ho začínajú trápiť nepodstatné veci.´´
Ked cloveka boli dlho brucho,tak ide k obvodnemu doktovori, ked ho boli dusa, tak ide ku psychlogovi...je to uplne normalne...
Perfect: drzim ti palce a vela sil prajem. Tazko si predstavit, ze co asi prezivas, ked nie sme v tvojej kozi...ale naozaj, si este mlada, mas si zivot uzivat a nie sa zaoberat nejakymi znamkami...ja som na zakladnej mala vzdy ciste jednotky, na strednej jednotky, dvojky a teraz na vyske? Patrim medzi tych ludi, ktori sa tesia aj z Ecka :-)..(pre upresnenie, Ecko je najhorsia znamka, ktora ale stale znamena, ze som skusku spravila...az FX znamena, ze sa skuska opakuje:))...a uz sa mi aj stalo, ze ma zo skusky vyhodili, aj ze si predmet prenasam do dalsieho roka, ale proste zivot ide dalej. Podla mojho nazoru su znamky v zivote tak nepodstatna vec...hlavne, ze clovek prejde :-))...ja sa snazim drzat hesla:neberte zivot az tak prilis vazne, aj tak z neho nevyviaznete zivi :))
tiez si myslim ze v dnesnej dobe je normalne mat psychokloga to este clovek nemusi byt hned cvok len ma problem.
čo sa týka psychológov, tak k tomu mám taký postoj, že v dnešnej dobe nie sú určite na škodu, sama mám psychológičku, ku kt. raz za čas zájdem na kus rečí aj keĎ mi nič nie je, tka mi to dobre padne. a keď mám problém, tka mi to padne ešte lepšie, lebo vtedy to všetko zo seba dostanem a rozoberieme to z každej strany. takže hanbiť sa za to a ešte v dneš. dobe, to nie.
ale dôležitňe je nájsť si toho správneho psychológa, radšej jedného ale poriadného, takže ja by som sa na mieste perfect tiež obhliadla po inom i keĎ na 2. str. teraz, keĎ má tie problémy, tak to jej asi veľmi neprospeje chodiť od jedného psych. k druhému a hľadať toho správneho. no neviem.
solarbikarma... nemyslela som to tak, že chcem riešiť problémy, kt. trpia deti v ázii či prob. iných a pod.
ale myslela som to tak, že v 15 som sa riešila somariny. teraz viem, že sú to somariny a aj boli, ale vtedy to bol pre mňa veľký problém. aj teraz mám problémy a miestami riešim somariny, že miestami nechňapem ako sa nad tým môžem pozastraviť. svojim blízkym radím s takou rozvahou, no keď trápi mNˇa niečo, sama uznám, že je ľahké radiť iným s viac - menej hociakým prob., ale je ťažké takto kľudne poradiť sebe samej, ak mám prob.
ale tak to s tými deťmi som myslela tak, že keď sa pozastavujem nad banalitou a pod., tak si uvedomím, že ja ešte na tom nie som tak zle, keď si to porovn´=am napr. s tými deťmi v ázii. nič mi nechýba a problémy? tie sa vyskytnú, no dôležité je ako sa k nim postavíme.
tak nie žeby som chcela riešiť ich prob., len si uvedomiť, čo všetko mám.
ashley
no nedá mi nereagovať.
Názor typu: pozri na deti v ázii, nemôžem počuť a vidieť svoju lásku...sú trošku také...no hlúpe nie ale nehodí sa to sem.
Preto, lebo každý má svoj daný problém ktorým sa zaoberá, nie to ešte aby sa zaoberal a lámal si hlavu nad problémami a nešťastiami iných menšín, väčšín, ludí, skupín a neviem čoho ešte. Ani ázijským či africkým deťom by si neodkázala"pozri ako ti je super,hoci nemáš z času na čas čo do úst. veď sa len pozri na postihnuté deti"
Pre teba sú jej komplexy smiešne ak ich porovnávaš s inými problémami ale dievča má len 15-sť a práve tie "smiešne komplexy" sú pre ňu veľkým problémom. Ak by si mala ty teraz 15-sť tiež by to bola pre teba trauma. Každý človek prechádza istým vekovým obdobím a s ním aj istými problémami, traumami, komplexmi...takže. Dúfam že ste všetci pochopili čo som tým vlastne chcela povedať.
Ja si tiež myslím, že jednoznačne treba zmeniť psychológa. Taký je na houbi ak nevie poradiť, dostatočne si k sebe otvoriť cestu s pacientom. Hoc máš svojho psychológa(psychológičku rada treba to zmeniť , pretože inak to nikam nespeje.
Veľa šťastia!!!!
no hlavne sa netryzni tym, ze nebdues 4 dni nejest... neblazni ved mas 15 vyvijas sa, potrebujes jest
moja psychologička je super, ale asi mi nepomáha....
perfect... a čo? ani jeden nepomáha? radšej nájdi jedného a poriadneho, čo ti pomôže a hl. ty musíš chcieť. tiež daj tomu čas, tvoje prob. sa nevyriešias za deň či týždeň.
