laska

My sme sa nepodviedli a dufam, ze to tak aj ostane.Skus byt chvilu od seba, mozno ti zivot prinesie nieco nove.Aj ked nad novym vztahom sa ti asi tazko teraz rozmysla.To viem podla seba, ja sa snazim vzdy vztah zachranit, nez hladat novy a ak by aj tak asi len z trucu, pre nic ine....nemas lahke rozhodnutie, najmä ak ste jeden druheho podviedli.

vy sa uz nedavajte dokopy, to podla mna nema vyznam, po tych veciach co ste si vzajomne spravili

Ja viem, tiez som sa rodicom postavila. Ked som mala 15, zakazovali mi stretavat sa s nim, no ja som si vybojovala svoje. Mali sme krasny vztah, no velakrat sme sa aj podviedli, klamali a tak. Tych nevier bolo asi z kazdej strany po 2x, vzdy sme sa rozisli a zasa dali dokopy. Naposledy podviedol on mna, teda nerozisli sme sa preto, odpustila som mu to. Vztah stroskotal len tak, proste z nudy. A na rodine mi zalezi, s bratom si konecne rozumieme a som spokojna. No neviem, co je pre mna vacsie stastie. Mozno keby som vedela, ze v nasom vztahu sa uz nebudu opakovat tie chyby a ze bude ako kazdy iny normalny vztah. Keby som vedela, ze to tak bude, rozhodla by som sa pre neho, no nemam tu istotu. Ak to skusim, stratim rodinu navzdy, no mozno stratim aj jeho, lebo to zasa nevide.

A jaj som si toho dost uzila na zaciatku vztahu, najmä od rodicov.Boze co vsetko narozpravali, aby ma od neho odradili.Neboli zvyknuti nato, ze nepatrim uz iba im a ze som uz vyrastla a dospela.Teraz je to uz ine.S priatelom sme si povedali, ze nezalezi na ostatnych co si oni myslia, ved oni s nami zit nebudu.Povedal mi, ze nich si o nom nasi myslia cokolvek on ma aj tak chceZzase moj brat ho berie ako starsieho brata, som rada, ze si tak rozumeju, niekedy mam pocit, ze oni dvaja chodia spolu....Je na tebe, aby si sa rozhodla, je to tvoj zivot a nie zivot tvojich rodicov.

Dakujem za rady. No nas vztah je cely dost komplikovany. Ked sme spolu zacali chodit, rodicia a brat boli proti. V podstate celych 5 rokov ho nemali radi a ani nemaju. Byvame asi 100 m od seba, stale sa vidime a aj ked nechceme, jeden o druhom vsetko vieme. Teraz mam klud v rodine, v podstate po tejto stranke som spokojna a stastna. No neviem, comu mam dat prednost. Ked by som sa k nemu aj vratila, zasa budem mat len jeho a rodina sa mi otoci chrbtom. No ja sa im z ich pohladu necudujem. My uz sme si toto v tom vztahu porobili vela, rodicia videli vsetko a hlavne ked som sa trapila a tak pod. Ja fakt neviem.

Viem o com hovoris a ja som to parkrat zazila.Tie rozchody cloveka strasne vycerpaju a boji sa potom dalsieho sklamania.Skus si spomenut preco vsetko ste sa uz rozisli a snaz sa tomu nabuduce vyvarovat.Ja si tiez neviem zivot bez svojho priatela predstavit.

Daj si pauzu.Vychutnaj si samotu.Veci okolo nas sa spravidla deju presne tak ako sa to ma stat....Zdravim slusny_muz :)

Vies, keby sme sa mozno stale takto nerozchadzali a neschadzali, mozno by sme aj rozmyslali. Velakrat sme si planovali buducnost, no v mnohych veciach mame rozne nazory. Obaja mame trochu iny pohlad na svet a zivot. Mozno to z velkej casti robi aj vekovy rozdiel. Strasne sa lubime, viem, ze aj on ma miluje a nic viac by si neprial, len aby sme mali uprimny a pekny vztah. No vzdy to na niecom stroskota, niekedy aj na hluposti a rozideme sa. Z toho som uz strasne unavena. Ked sa k nemu vratim, viem ze sa to bude zasa opakovat, no neviem si predstavit ako budem bez neho zit.

Takze to ste spolu predpokladam od tvojich 15. Nad spolocnym zivotom ste este nerozmyslali?

ja mam 20, on 28