prosim pomozte mi. Mam bratranca, ktory s nami byva v jednom dome. Velmi zvlastne sa stravuje- vybra si len nizkotucne vyrobky, jedlo si vazi, obmedzuje sa, neje sladke, studuje zlozenia vyrobkov atd.
Stale mysli len na to co jedol, co zje jedine o com sa s nim da bavit je jedlo. Ked doma nemame take jedlo co by vyhovovalo jeho striktnym navykom, musi sa ist bezpodmienecne do obchodu. Ked to niekto odmietne, vyberie sa sam, hoci aj do velmi vzdialeneho obchodu. Vsetci vedia ze nie je v poriadku, nie je sice chudy ako anorektik, ale je VELMI chudy. Ked sa s nim niekto zacne bavit na tu temu je podrazdeny a vravi nech sa do neho nestarame, do oci sa mu zenu slzy. Chceli by sme mu vsetci pomoct, ale on nepripusti ze s nim nie je nieco v poriadku. Moze ist o psychicku poruchu?
Chlapec anorektik?
lululu:
podla mna by sa na to malo ist z inej strany. Cez jeho ego.
Paci sa mu nejake dievca ? Keby take dievca povedalo /alebo nejake suce pekne dievca/, ze je to celkom pekny chlapec, ale je hrozne, ze je taky vychrtlik, ze je to az trapne, smiesne... Ze keby pribral, urcite by sa nejednej pacil. Ze asi nebude ani zdravy, ked je taky chorobne chudy....
Takto si mlady povie, ze robi chybu a mohol by zacat lepsie jest...
pred par mesiacmi som sem pisala koli mojmu synovi ...
a stale nejako neviem ci je v poriadku .. ako momentalne mam dovolenku tak som doma.,..a skoro vobec ho nevidim jest ...on tvrdi ze je asi chory ze mu je zle a preto neje a ze inokedy ked som v praci tak normalne jedava ...ale to sa mi nezda ..hm neviem co s nim
co je hlavne je, ze musi citi tvoju lasku a musi citit, ze sa ti moze zdoverit, ze ti moze verit.
Nepojde to hned...chce to urcite velku trpezlivost.
Nutit do jedla je to najhorsie.
Ked moji rodicia zistili ze trpim anorexiou, zacali ma nutit jest a ja aby som ich presvedcila, ze ja ziadnu anorexiu nemam tak som jedla...a potom vracala...
Casom som aj to povedala rodicom, ale az vtedy, ked som zistila, ze sama to vsetko nemam sancu zvladnut.
Myslim, ze prva reakcia rodica na to zistenie je velmi dolezita...
preto sa radsej neponahlaj s tym zistenim ci je tvoj syn v bludnom kruhu, daj mu cas a lasku.
Viac s tym aj tak nespravis...
davaj si pozor, na to co povies, ale stoj si za svojim nazorom...
nerob cirkus okolo jeho stravovacich navykov..lebo ak to bude srobyt, prenho ako rodic zlihas a nic ti uz nepovie...
podporovat ho nepodporuj...mozes to urobyt len tak, ze ty sa budes stravovat naormalne...nech vidi ako to vyzera.
no to znie celkom rozumne ..len nech si nezacne myslliet ze podporujem to ze malo jedava ...alebo nech si nemysli ze mi na nom nezalezi atak
aky mate inak vztah? ono je to velmi individualne lebo predsalen rodicom sa s tym najtahsie zdoveruje (ak to v jeho pripade je skutocne PPP)...
co by som ja robila v pripade ze som moj rodic :))
by som zacala hrat na moje struny, cize: kupovala potraviny ktore jedavam a ktore zvladam aby som si myslela ze ok nebudu mi nadavat za to ze take jem a tym padom nemusim klamat, skryvat,...a keby chvilu hrali na moju hru a by som citila ze pri kazdej situacii kedy ma vidia jest ovocie alebo cokolvek nizkokaloricke tak by nezacali hned s mudrymi radami: "zacni uz normalne jest", "to je typicke pre anorekticky", "ty nemozes chudnut lebo este si nemala deti, ja si to mozem dovolit", "boli ta ucho? to je urcite kvoli tvojmu stravovaniu", bla bla...proste odstranit aj taketo reakcie a navodit pocit dovery a chapania
hm, neviem, asi by som isla touto cestou
no ma 16 rokov a nadvahu nema .. vzdy bol celkom chudy
..a spolu velmi nejedavame, cez tyzden jedava v skole a veceria vetsinou vonku alebo doma nejaky jogurt alebo tak .. a cez vikendy moc nezie ...je vegetarian tak jedava zeleninu a ryzu a tak ale nemam velmi prehlad o tom kedy a co zje, hlavne cez tyzden lebo dost dlho pracujem a ked pridem domov tak on uz nejedava lebo tvrdi ze po siestej je jest nezdrave ...
kyblik ..a ako sa mu teda dostat "pod kožu" ?
hladanie faktov a argumentov je podla mna hlupost lebo este viacej potom bojuje proti argumetorovi a skryva sa atd
najlepsie si ho je/ju podla mna ziskat nejakou empatickou formou a potom zasiahnut :)) samozrejme tiez jemne, ale podla mna sa treba dostat "pod kožu" a cestou kontroly a argumentou sa podla mna PPPckarovi nedostane
urcite odsleduj co jedava (prehrab sa aj v kosi v jeho izbe ze co jedava po pripade ci tam nenajdes zahodene jedlo)
s nami je tazko...myslim s nami trpiacimi ppp.
Vsetko co sa tyka jedla nas roby nervoznymy...najradsej by sme boli keby ziadne jedlo ani neexistovalo...
Skus...
Nepytala by som sa a nestarala, keby vidim, ze je vsetko v poriadku a nemas problem...
a nemavate doma nieco take ako spolocne nedelne obedy a tak?
skus odsledovat co ziedol a ak bude odmietat s tym, ze nieje hladny, tak mu predloz fakty o tom co ziedol a ze on proste musi byt hladny ak neranajkoval, alebo ranajkoval malo, davno...
vela stastia...a
mozno hlupa otazka? ale nema nadvahu? a aky je stary? este rastie?
no len on vkuse tvrdi ze nieje hladny .. a ked sa ho zacnem pytat co jedol tak sa nahneva ze to je jeho vec .. ze sa nemam starat ..a podobne
alexandra
Skus mu ponuknut nejake jedlo, ktore mal vzy rad...a ako ho odmietne, alebo nezie cele, alebo cokolvek ine...proste sa nebude schopny z neho tesit...spytaj sa ho ze preco?
Tym navodis temu a potom sa pytaj dalej
