Som v piatom mesiaci tehotna a uz nevydrzim kedy to bude na svete. Jeden deň sa mi zdá ako cely rok. Ako to urýchliť? Chodím skoro spať aby mi dni ubiehali rýchlejsie,kazdú minutu pozeram na hodinky ci ide čas rýchlejsie a odskrtavam dni ako vojaci meter na vojne. Co ste robili mamičky preto aby sa vam to nezdalo take dlhe?
Dlhe tehotenstvo
Ja som bola prvým tehotenstvom od 28-ho tyždna do 38-ho v nemocnici.No to bolo niečo.Vstávať,vizita,ctg,ranajky,obed,ve-čera,návštevy.A ležanie,spanie..a ležať,ležať.Dalo sa to vydržať,radšej by som chodila do práce,kolektív strašne chýbal.Manžel každý večer pricestoval z dediny a ticho sme sa rozprávali vo fotelke na chodbe.Nikdy malé nechcelo pohnuť ked tam dal ruku.Stále to čakal.Bola som šťastná aj s takým tehotenstvom.Dieťa sa pekne vyvíjalo,len som nesmela chodiť,bola som otvorená.Potom pred pôrodom chvílku som bola doma.Nemotorná,nikde som sa nezmestila.Ešte aj doma som mala ležať.Bol dobrý ku mne veľmi,čakal to bábo.Ked som ho poprosila pomohol mi doma.39-om týždni som rodila,velké bábo,3,95kg.Druhýkrát tiež otvorená ale na vlastnu zodpovednosť som bola doma.Ležala som ked mi dvojrocná dcérka spala.Práce v domácnosti,atd.Nemala som sa kedy nudit.Manžel to bral takto:doma som porobím,on príde uťahaný z práce večer a má všetko pripravené.Stále mi hovoril nech sa nebojím prvýkrát sa neprihodil nič nečakané,bude to OK.Plno vecí sa stalo ináč,mama .mi zomrela,bola som hotová.Bruško stále tvrdlo.No pribrala som len 6 kil za celé tehotenstvo.Nebola som nemotorná,len akurát brucho vyčnievalo.Vydržala som.40 -om týždni som rodila.Nie malé,3,40kilové babätko.Nemáš byť netrpezlivá,čo má prísť príde,potom aj tak nemôžeš toľko si oddýchnuť.Ja sa pamätam na moje tehotenstvá vždy s dobrým srdcom.Bolo to také zvláštne obdobie života.Bola som schopná vynosiť predsa dve deti,ked aj ten krčok nebol stabilný.Nemám zlé pocity z pôrodu.Ako žena som si myslela,určite dobre pochodí kto má cisárske,ale ja oveľa skoršie som sa zotavila po pôrode ako ženy s cisárskym.Cením si život a keby že som mladšia prijala by som určite ešte jedno tehotenstvo.Ja som bola sama.Zo srdca dakujem aj mojej doktorke,že sa starala o mne a podarilo sa mi vynosit dcérky.
Milé nedočkavky, ja som bola tiež taká. nemohla som sa dočkať kedy otehotniem, potom kedy to bude na svete. ke ď to všetko prišlo, už som sa nemohla zasa dočkať kedy bude sedieť s nami pri stole a tak to išlo ďalej. Stále som niečo chcela aby to už bolo.
Ale chvíle v tehotenstve som trávila aj tým, že som si štrikovala na bábätko.
Teraz je dostať veľa krásných vecičiek na malinké babuliatká, čo kedysi nebolo.
Momentálne som nedočkavá kedy budem mať vnúčatká. Ale tie ešte nie sú ani na ceste. Inak manžela som mala aj mám veľmi uznanlivého.
von môžem ísť aj sama... momentálne máme tichú domácnost, včera som sa na chvíľu naštvala a on ma ihned začal ignorovať, tak dnes kašlem ja nanho
a nech ta vezme von, kym mozes. ked sa bejby narodi, nebudete uz mat cas.
blba nie si. je to super ze mu navaris, ved si doma, ale obskakovat ho teda nemusis. on si na zvykne a bude to povazovat za samozrejme.
asi som blba, ale celá natešená cakam na neho kým príde domov z práce s večerou, obskakujem ho a odmenou mi je že sa vyvalí k telke...
dlho tehotna - nerozmaznavaj ho. vypomsti sa ti to.
ahoj, ja som v 38t.t. a tehotenstvo sa mi v posledných dnoch zdá čoraz viac unavujúce a najradšej by som pôrod už mala za sebou. V piatom mesiaci bolo všetko fajn, bruško začalo len vytrčať, nebolo mi zle... teraz je všetko inak - som obrovská a nemotorná, nevládzem chodiť, dá sa povedať že ma tehotenstvo obmedzuje - pretože ja rada športujem. Takisto s priateľom to začalo škrípať, moje neustále sťažnosti na to čo ma bolí, ho už nebavia počúvať, vidím na nom že mu to lezie na nervy. Chápem že on nemá predstavu čo je to nosiť také obrovské brucho pred sebou, že on to nikdy neprežije, ale mám taký pocit že ostatní manželia alebo priatelia si viac vážia a chápu ich polovičky. dúfala som že sa bude zhovárať s dieťaťom cez brucho, že ma bude masírovať, rozmaznávať, ale nič z toho nie je pravda. Skôr ja čo som doma na materskej sa onho starám, rozmaznávam ho tak že doma nemusí ani prstom pohnúť. Skoda že neprejaví vdačnosť za to alebo mi to neopätuje...
skús nevnímať čas.jednoducho ži naplno,a vychutnávaj si každú sekundu,minútu,lebo príde čas,keď si spomenieš,ako ti bolo krásne,keď si chodila s bruškom.