Uhm, lebo som si spomenula, ze som kedysi zvykla pestovat vztahy - iba vztahy, ktorych som bola schopna, proste len s ludmi, z ktorych som nebola nervozna. Ako som ,,rastla" (zapracovala na SF, dozrela, naucila sa pozorovanim etc), zistila som, ze to boli vztahy s ludmi, s ktorymi sme casto nemali spolocne nic, iba to, co nas spojilo pri zoznameni a nejaku tu mentalitu hanbliviek alebo ako to nazvat.
Neskor som o tom nasla kdesi zmienku, ze aj toto je dan za SF: clovek ma vztahy, ale skor take, ake si sam prilis nevybera, pretoze z ludi, po ktorych kamaratstve tuzi, ma strach, resp. nevie velmi, ako kamaratstvo budovat, navrhnut etc.
ALE POZNAM osobne SF ludi, co dokazu mat okolo ludi, ktorych si vybrali za priatelov a su spokojni, takze nemozno ZOVSEOBECNOVAT, Iba ma to zaujimalo vzhladom na to, ze som narazila na tu zmienku kdesi - ale kdesi v anglickej literature k DP. (nebolo to nejako rozpisovane).
