Navždy končím s Bulímiou

Ahojte baby!Precitala som si vase prispevky a vazne ma to trapi,ako si tyrate vase tela a nicite zivot.Zivot mate len jeden a musite si ho vazit..Mozno ste aj trochu hlupucke,ked si myslite,ze vsetko sa toci len okolo vahy a postavy.No predsavte si deti, ktore trpia rakovinou, leukemiou alebo inou zakernou chorobou a same si ju nevybrali.Trpia oni a aj ich rodiny.A vy sa takto same nicite psychicky a fyzicky.
ja som tiez po porode zacala chudnut a uspesne sa mi podarilo sa dostat na vahu 51 kg.Chcela som mat tiez menej a vazila som sa stale a bola som z toho nestastna,ked mi vaha skocila pol kila ci kilo hore,ked som sa viacej najedla.No to neznamena,ze hned priberiete.jedlo sa v tele travi.Niekedy zjes viacej a niekedy menej.zalezi to aj od vyprazdnovania a zavodnenia organizmu..No nevazte sa!!!!Je to strasne zle na psychiku.Kazda to citite sama na obleceni, nie?A zamestnavajte sa stale.Robte veci, co vas bavia, robia vam radost.Ja napr.aj popri malej dvojrocnej dcerke kazdy den cvicim a chodievam behavat, studjem cudzie jazyky a zdravu vyzivu.A podla mna system 5-6 jedal zabera najlepsie, lebo clovek nema pocit hladu a nezje potom naraz vela, ked je moc hladny a ma hypoglykemicky sok.treba si byberat potraviny s nizkym glykemickym indexom,ktore sa vstrebavaju do tela pomaly a dodavaju energiu postupne.jedlo nie je nepriatel!!!Jedlo je dolezite na prezitie.No vsetko zacina v hlavicke.Musite si to same uvedomit.Kolko sa este takto chcete nicit?Ja vem,ze je to tazke.No treba s tym zacat nieco robit.Je to velmi velky problem!A moze vam poznacit zivot a potom uz bude neskoro.Drzim vam palce a dufam,ze sa vam podari z toho dostat co najskor!Ak budete potrebovat pomoc,hocikedy,tak sa ozvite.
Moja mailova adresa: nadia317@azet.sk

aj ja mam bulimiu...a bojujem s nou uz par rokov...a viem,ze ked toto dopisem pojdem sa vyvracat...lebo som sa pred chvilkou najedla...je to strasny pocit neudrzat v sebe ani kusok jedla...ked som s tym zacala myslela som ze ja mam nad tym kontrolu,ze mozem prestat kedy len chcem...ale mylila som sa...ja to neviem kontrolovat uz je prilis neskoro, viem, ze je dolezite prestat ale rovnako citim, ze nikdy neprestanem...pretoze nie som dost silna, aby som to zvladla...mozno par dni...ale viem,ze sa to vrati...

mas pravdu treba si najst nejaky zaujem a furt sa niecomu venovat...ja akonahle som prisla zo skoly zacala som zrat a vracat to bola moja kazdodenna rutina na nic ine som nemala cas..
teraz sa venujem horolezectvu:)a uz som 5dni nezvracala...a ani sa nevazila bojim sa postavit na vahu akonahle sa postavim a zistim ze som pribrala zas zacnem vracat viem to tak sa racej na vahu ani nedivam dokial zapnem rifle vsedko je ok...
mam hrozdne stravovacie naviky..za den zjem tuniaka a pol celozrneho rozka lebo viem ze ak zjem viac pojdem zvraciat bo to budu neznesitelna vicitky...ked som hladna radcej pijem kvantum kavy aby sa mi zaplnil zaludok ale jest nejdem lebo uz nechcem zvraciat nikdy...ale je to tazke ked vidim brachov ako jedia ked mama vari a cely byt rozvoniava a ja viem ze nemozem...cely zivot sa budem musiet obmedzovat a to ma asi najviac desi ze uz nikdy nepocitim ten pocit plneho bruska...

prosim vas nepozna niekto dobru psychologicku v Liptovskom Mikulasi alebo v okoli? chcem sa uz zbavit tej bulimie hlupej!

Odhodlanie je jedna vec a hoci je veľmi krásne, poradím vám jednu vec. Dávajte si reálne ciele. Snažte sa jeden deň prežiť bez bulímie, bez prejedenia a bez zvracania. Malý úspech vás povzbudí, ale keď si dáte nereálne ciele, ktoré sa vám nikdy nepodarí splniť, prasne vás to opäť rovno na dno. Naučte sa papať bez výčitiek a hlavne- bulimičky a všetky kočky s PPP majú jeden problém, ktorý stojí za všetkým- NEVIEME SPRAVNE JEST! Bulímie sa nikdy nezbavíte, je to závislosť, s ktorou musíte žiť celý život, celý život vás bude ohrozovať a musíte s ňou bojovať deň čo deň, ale verte mi, že sa to dá. Nemôžte vyhrať nad PPP, čím skôr si to uvedomíte, tým lepšie pre vás, toto je úplne nesprávny postup aký volíte, pretože odhodlanie vám vydrží chviľku a potom do toho vletíte plnou silou ešte viac. Krôčik za krôčkom, pomaly, nie 5 metrový skok, pri tom si akurit nabijete h... ako sa hovorí.
Ako "bývalá" bulimička viem, že ja neviem jesť, neskúšajte to štýlom 5 krát denne malé porcie, nikdy nebudú malé. Naučte sa jesť za stolom a hlavne jedzte pomaly, venujte sa iba jedlu a jedzte raňajky, obed, večera medzi tým nejaké to ovocie a pite dostatok tekutín. Nevynechajte ani jedno jedlo! Prestať jesť je najväčšia blbosť, oveľa lepšia voľba je regulovať množstvo potravy a jej zloženie. Chvíľu to bude trvať ale verte mi, že sa to dá. Keď mám ťažké psychické obdobie, mám chuť sa prejesť a vyzvracať, no nejde o jedlo ale o ten problém, pretože to prináša úľavu, ale dnes už viem, že iba chvíľkovú a problém zostane, ba čo viac, ešte viac narastie. Dnes sa už neskrývam za jedlom pred problémom ale postavím sa mu zoči-voči a riešim ho. snažte sa chodiť von, do prírody, na korčule, bicykel, chodte si zaplávať. Niečo robte, iba tak dostanete jedlo a bulimiu, či PPP z hlavy, áno PPP je v hlavičke a odtiaľ treba začať. Každé ráno keď vstanete a keď idete spať sa sami objímte a povedzte si milujem ťa takú aká si a už nikdy ťa nebudem týrať! Ak chcete dostať PPP z hlavičky preč, musíte čosi robiť, ale pozor na prehnané športovanie- cvičenie. Pozor na to, že nahradíte jednu závislosť inou- nadmerné cvičenie, alkohol, drogy, závislosť na partnerovi. To nie je liečenie, iba náhrada. Keď ju chcete dostať von z hlavičky, chodte do prírody, hlavne preč z domu, od jedla. Keď vás napadnú také myšlienky začnite čosi robiť, napr. si pustite hudbu, začnite si spievať, chodte si dať sprchu alebo vypadnite von, zavolajte kamoške a chodte do kina. Zmena činnosti tieto myšlienky vypudia z vašej hlavy, ale dôležité je, aby vždy keď prídu podobné myšlienky ste zvolili inú činnosť, nie tú istú, pretože mozog si ju začne časom spájať s touto činnosťou a nebude reagovať tak ako chceme- zahnanim neg. myšlienok. Je pekné, že chcete bojovať a že si uvedomujete že ste choré, to je začiatok a druhý krok je vedieť ako na to, tretí krok je nedávať si nereálne ciele, krôčik za krôčkom. Ešte veľakrát zlyháte, to mi verte, no najdôležitejšie je opäť vstať. Oki, tak teď som sa vyzvracala ale už nebudem. Useknúť to hneď v tej chvíli a neobviňovať sa! Malé neúspechy nás majú motivovať k väčšiemu snaženiu a nie udupať na dno. Držím vám palčeky, verte že sa to dá. Nekašlite na to, pretože v 30-tke môžte mať telo ako 70 ročné a zdravie v prdeli. Pamätajte- Nie je dôležité to, čo si o vás myslí okolie, dôležité je to, čo si o sebe myslíte vy sami, iba na vás záleží a musíte začať sami od seba. To sú moje rady, ktoré u mňa fungovali a zatiaľ chvalabohu fungujú. Zvládnuť to môže každá jedna z vás, zvládam to ja, zvládnete to aj vy. Myšlienka ale ja nie som taká silná ako ty, je hovadina.

drzim palce, treba tomu razne rozhodnutie sa. no aj ked pride pad, treba znovu vstat a opakovat si dokola a znovu, ze sa ide dalej... a ono to pojde. verim, ze sa to da. aj ja mam problem.

ahoj,my sa pozname xi,a vravím,že idem do toho s tebou!!!my to zvládneme a zvíťazíme na tou hnusnou bulímiou

blake,presne mna to nici tiez a nevladzem dalej takto a chcem s tym skoncovat,skoro kazdy den si vravim ze dnes to bolo naposledy,presne ako aj dnes som si to povedala,no neviem dokedy mi to vydrzi.ja mam toho uz dost fakt,toho prezierania,zvracania,kazdodenneho brania prehanadiel,ja mam tak doniceny organizmus a psychiku tiez ze nevladzem

lea, však aj ja som sa snazila vela vela vela krat predtym.. ale uz mam toho proste dost... vsetko to jedlo co zjem, peniaze co minam, cas ktory tym zabijem, to jako si nicim zdravie, zuby, vlasy, plet, zaludok, to ako ma to izoluje a depta a vsetko...
a preto som zalozila temu- aby sme na to neboli same!!! ja som tu s tebou :o)) ked tak sa snaz uz len kvoli tomu, aby si sa nam mohla pochvalit, ze sa ti podarilo nevracat :o)) raz sa to musi podarit, ja takto nechcem zit navzdy...

hm,no vies ja som si uz tiez kolko krat povedala DOST! pretoze mi tiez bulimia nici zivot a vzdy to boli len reci a ziadne skutky.Ale povedala som si teraz znova ze to zvladnem a rada by som to zvladla,len neviem ci sa mi to samej podari