Zdravim vsetkych ;)
chcem sa s vami podelit o jeden moj zivotny zazitok a mozno tym aj niekomu pomozem kto je v podobnej situacii.
Mam 25, moja priatelka 20 (vlastne uz ex). Nas vztah zacal pred 2 a pol rokmi a bol podla mna uzasny, nikdy sme nemali ziaden velky problem, bolo nam spolu vzdy uzasne, vo vsetkom sme si rozumeli, mali sme spolocne zaujmy a doplnali sa vo vsetkom. V septembri nastupila na VS, sice to odlucenie zo zaciatku nebolo nic prijemne no volali sme si dost casto (mam v praci volnu linku takze hovory cca 30 min neboli problem), prezvanali cele dni a celkom sa to dalo zvladat a ja som si na to zvykol a prisposobil sa. V januari tohto roka sa ale nieco zmenilo. Od zaciatku to bolo o tom ze jej velmi chybam a ona nechce chodit do skoly a ked tam bola tak uz sa nemohla dockat kedy pride domov. Zrazu pocas skuskoveho obdobia, kedy travila s kamosmi vela casu, sa tam vytvorila taka partia a ona by uz najradsej len ostavala v Kosiciach, prestavala prezvanat a ked bola doma tak uz sa len hrozne tesila do skoly. Zacala sa ku mne spravat dost odmerane, bola chladna, uz velmi nepotrebovala byt so mnou no a ked som sa po dvoch tyzdnoch uz opytal co sa stalo, preco je taka.. zareagovala ze jej mam dat cas, mozno ju to zase zacne so mnou bavit.. tak sme mali 2 tyzdne prestavku. Potom sme sa zase stretli, vysvetlili si co sa stalo a mal som pocit ze je zase vsetko OK. po 2 ci 3 dnoch bola ale zase taka ako predtym.. chladna, ziaden zaujem, vedela byt mila, iba ked som nieco vymyslel, nejaku akciu (plavanie, lyzovanie a pod) inak nic.. a tak sa to s nami tahalo asi este mesiac. Ked bola na intraku zacala po internete (facebook) vypisovat neskutocne perverzne veci, jej slovnik aky zacala pouzivat bol horsi ako v nejakej poslednej krcme (kazde tretie slovo nadavka), zacala s fajcenim (5 cigariet denne), pricom ako sportovkyna bola vzdy proti tomu. Po dalsich jej vycinoch na intraku a celkovo po tom ako ma uz posledne dva tyzdne doslova ignorovala, som to nevydrzal a ukoncil som to. To ze to ukoncim vobec necakala, zaskocilo ju to, lebo si myslela ze ma ma uplne v hrsti a dalej ma bude moct vyuzivat, ale snaha o zachranu ziadna, rovnako ako to bolo od zaciatku roka. Ked som jej povedal ze som nevidel snahu o zachranu, povedala mi ze mozno ani nechcela nic zachranovat a to bol ten povestny posledny klinec. Po tyzdni co sme sa rozisli mi doniesla moje veci a nedokazala sa mi ani pozriet do oci a tvarila sa hrozne previnilo. O dalsi tyzden mi napisala ze ma stale lubi, ze jej chybam a ze je to pre nu hrozne tazke, ze vie ze mi hrozne ublizuje ale ze mam pochopit ze teraz ma iny zivot na intraku a ze vie ze by mi tym dalej ublizovala. ze ma nechce presvedcit ze to rozhodnutie bolo spravne, lebo si to nemysli, ale ze uz teraz nema zmysel nad tym rozmyslat. Nelutuje nic co sa medzi nami stalo za tych 2 a pol roka a ze vzdy jej bolo so mnou super a ze ci nemozem ostat aspon kamosmi. Na co som jej napisal ze to neprichadza do uvahy a ze kamosmi byt nemozme lebo ja ju stale hrozne lubim, na co sa urazila ze som si nieco take dovolil, nebyt s nou kamos. A odvtedy som sa jej neozval, vymazal ju z kontaktov (icq, facebook, a ine) no proste som ju vymazal zo svojho zivota. Vobec sa jej neozyvam a robim vsetko preto aby o mne nic nevedela. Presiel mesiac od rozchodu, prve dva tyzdne boli hrozne tazke az niekedy som nevedel ako dalej, ale teraz je to uz trochu lepsie, sice mi stale chyba, je mi smutno a chcel by som byt s nou, ale nemozem, ona nechce byt so mnou a ja sa jej nebudem vnucovat. Miloval som ju a stale ju hrozne milujem. Vybrala si, ja to respektujem. Cize som s nou uplne prerusil kontakt (co je teda niekedy hrozne tazke), ziadne sms, volania, pisanie cez net, nic.. chodim von, s kamosmi na hokej, zaplavat si, no vymyslam kadeco aby som na nu nemyslel kazdu minutu. Jedna kamoska mi povedala, ze ak ma lubi, ze casom na to pride a mozno zabojuje aby ma ziskala spat a ak nie tak ze by to aj tak za nic nestalo. Takze toto je moj sposob ako sa vyrovnat s rozchodom. Nemam v umysle jej ukazovat ako mi ublizila a ako ma to boli, to by bola este viac na koni. Nech vidi ze nie je jedina na svete a ak si nevazila to co ma, nech si to teraz skusi takto. Boli to stale, niekedy menej, niekedy hrozne, ale vztah je o dvoch a aj ked som bojoval na 200%, ona nebojovala vobec a teda sa to zachranit ani nedalo. Dufam, ze cas to co najrychlejsie vylieci, lebo niekedy naozaj nevladzem a citim sa hrozne :)
Vsetkym co si to precitali prajem pekny den a ak mate chvilku, mozete aj prispiet svojim nazorom. Budem vdacny za kazdy ;)
porozchodove spravanie :)
ludia prosim napiste mi nazor na toto....pred vyse dvoma rokmi som sa zoznamila so super chalanom...nadherne leto to bolo a vsetko,,,,nikdy sme spolu oficialne nezacali chodit hoci vsetko tomu nasvedcovalo,lebo sme cakali...lebo som mala 16,čo mi prislo ako strasne skoro na taku vaznu znamost aku som v nom videla.on je o 4roky starsi.bolo to super.po polroku mi preplo...asi puberta,chaos.a neviem.akokeby sa mi zunoval a ako mladej babe sa mi zachcelo daco nove.mozno mi preplo aj preto že som bola mlada a nevedela som si predstavit co budem robit,ked mam len 16 a tak ho mam rada,ze by som si ho aj vzala.nakoniec moje prepnutie sa prejavilo tak,ze som sa s nim nejako postupne prestala bavit,bola som lahostajna voci nemu.odvtedy presli 2roky.teraz mam 18,on ma 22.dva roky sme udrzovali kontakt len cez icq,pricom stale som vedela ze ma lubi..cele tie 2roky.ale ja som bola strasne furt zatata.no a teraz pred tyzdnom som sa dozvedela ze ma dievca,povedal mi to.vtedy vo mne daco uplne seklo,a zacala som mat pocit,ze toto teda nie,vsak ty si moj,zrazu som si uvedomila,čo pre mna znamena a ze ho stracam,co ma zabolelo a rozplakala som sa(nie pred nim).no a vcera sme sa zas bavili cez icq a on mi povedal,že s tym dievcatom je to divne,lebo ze on chce stale mna...co si o tomto myslite?som divna ked sa uvedomim ked ma uz dievca...hm???za kazdy nazor vdaka
ako sa vravi.. zivot je boj. Ano s odstupom casu si uvedomujem niektore veci co sa mi prihodili v minulosti ze boli aj na nieco dobre. Pred dvoma rokmi mi zomrel mladsi brat na rakovinu (mal 19 rokov) a len to bola poriadna skuska, v porovnani s tymto to bolo ovela horsie, no prave vtedy ma podrzala moja polovicka (teraz uz ex) a za to jej budem navzdy vdacny. Ale prezil som vtedy to co sa stalo bratovi, som teraz silnejsi a ked som zvladol to, zvladnem teraz aj tuto situaciu, sice uz sam, ale zvladnem.. ved niekde na mna caka ta moja vyvolena, tak ju predsa nesklamem ;)) Dakujem este raz za vsetky vase super prispevky, su hrozne mile a velmi, velmi mi pomahaju. Pred dvoma tyzdnami som si myslel ze vsetky zeny su vypocitave mrchy co vedia len ublizit..no uz si to nemyslim ;) a za to sa ospravedlnujem, bol to len ten hnev ktory vo mne bol. Dokonca som si aj prial aby sa mojej byvalej nieco zle stalo, aby prestrelila v tej svojej volnosti, no uz to nechcem, nechcem aby sa trapila, nech je takto stastna :)
stanley, si silna osobnost, obdivujem ta, neviem ci by som sa ja takto dokazala odstrihnut. ale urcite je to takto lepsie. mozno to skor preboli. alebo ona si uvedomi, co v tebe mala a co stratila. ale mozno uz bude neskoro a zaujem tentoraz nebude na tvojej strane nieco zliepat.
Vies sam dobre,ze vyska cloveka zmeni,myslim,ze vo vsetkych smeroch,ale je to na kazdom,ako dovoli,aby ho vyska a hlavne ludia a ten VS zivot ovplyvnil-je to jej rozhodnutie,myslim,ze si dobry postoj zaujal,nasilu sa nic neda umelo udrziavat,asi to tak malo byt,vela veci pochopime az odstupom casu preco...ja jej len prajem,aby nikdy nelutovala to,co mala,mohla mat s tebou a co zahodila,nelutuj ani ty,co mate za sebou urcite vsetko ma nejaky zmysel,urcite stretnes raz zenu,ktora si zasluzi a hlavne rovnako opatuje tvoju lasku a mozno potom pochopis,preco tento vztah skoncil,a povies si,ze malo to tak byt...asi je mi lahko pisat,ze tak to malo byt,netrap sa,je samozrejme,ze tie 2 a pol roka asi ste vedeli a mali dovody,preco ste boli spolu a samozrejme,ze si smutny,sklamany a mozno aj nahnevany,ale asi aj to patri k zivotu,bolest,sklamanie,zrada,aby sme si potom vedeli vazit a chranit to pekne,co nas caka,hmm?hlavu hore,bude aj lepsie...
diky stanley, neviem si to predstavit, aj ked sa to uz malo stat, ale neak sme to ustali.... a myslim, ze doteraz sme prezili vela "zaujimavych vecňi" a ked sme sa doteraz nerozisli, dufam, ze ani v bducnosti....
leerka:
heh.. nie, nepisal som tu este. Som tu novacik :) Ano, je to tazke, niekedy som naozaj na konci so silami, ale nejak sa z toho vzdy dostanem.. prejdem si v hlave co vsetko som pre nu obetoval, ze som jej dal vsetko a aj tak si to nevazila, spomeniem si na to zle co mi v poslednom case robila, ako sa ku mne spravala a hned sa to nejak zazenie. To ze si nevies predstavit ze by ste sa rozisli je velmi dobre.. drzim palce aby sa to nikdy nestalo ;)
lleilla:
ved to ma na tom mrzi, ze za dva a pol roka sme nikdy nemali problem, vekovy rozdiel uz vobec, vzdy som ju povazoval za rozumneho a uz dospeleho cloveka. Este v decembri mi rozpravala aky dom budeme mat, planovala kam pojdeme v lete,zacala spominat svadbu, ked sme stretli jedneho mojho znameho aj s jeho malym syncekom, tak sa ma pytala, kedy budeme mat aj my take. No intrak urobil svoje a ta volnost ktorej sa jej tam zrazu dostalo a o dva mesiace uz o nasej buducnosti ani neuvazovala. Najviac ma zarmutilo to ze som jej nikdy nic nezakazoval, povedal som jej ze viem o com su intraky (ved tiez mam vysku za sebou, no nikdy som nerobil to co robi teraz ona), aby si to tam uzila, ved zivot na intraku je fajn, len ma nesmie podviest no asi to jej prave chybalo, pretoze mi aj na konci napisala ze nevie co vlastne chce ale mozno ze viac volnosti, no ja som jej uz viac volnosti nemohol dat. Mala vsetko co chcela, nicim som ju nikdy neobmedzoval a vlastne ani nikdy nebolo treba, lebo vzdy vedela co chce, len posledne mesiace je z nej uplne iny clovek, ktory musi robit to co robia iny.. a taka nikdy nebola, vzdy mala vlastny rozum a robila si po svojom. Straca kamaratov ktorych tu doma ma, dokonca je rozhadana so sestrou, ktora jej sama povedala aby sa spamatala, ze ju nespoznava. Ale ja ju nechcem vlastnit, tak nech si zije tak ako si vybrala. Lubim ju a ked sa takto rozhodla, ak bude stastna, vzdam sa jej.
stanley, mozno to bolo tym, ze clovek, ktory pracuje a ma 25 rokov ma ine priotity ako 20rocny student....teiz myslim, ze si urobil dobre, ze si s nou uplne prestal komunikovat a vymazal si ju zo svojho zivota.... ja siece tiez neviem, co je to rozchod, lebo mam iba prvy vztah, chodime skpolu 4,5roka ale neviem si predstavit ze by sme sa rozisli.... musi to byt neskutocne tazke..a takisto neviem co by som robila...tak ti drzim prstty, a urcite raz najdes babu , ktora si ta zasluzi...inak este taka jedna otazka, nepisal si sem vtedy ked ste mali tie problemy a nevedel si, ci sa s nou rozist pod inym nickom?
to amslerka:
Dakujem :) hmmm.. odstrihnut sa mi zdalo ako dobra volba, byt s nou by nebolo velmi dobre, miloval som ju, stale ju milujem a vediet ze ona len tak zahodi 2 a pol roka vztahu ktory sme budovali by mi vobec nepomohlo, a kamaratit sa by uz nebolo mozne. Z kamaratstva moze vzniknut laska ale opacne urcite nie. Aspon taky je moj nazor. Prajem vela stastia
leeillaa:
vobec nie si naivka, verit musime, lebo by to tu v tom nasom zivote nemalo zmysel :) A ved kolko je takych dvojic, ktorym sa podarilo najst hned na prvy pokus a vydrzalo to cely zivot. Velmi, velmi ti drzim palce aby vam to vydrzalo a nikdy by si nezazila ten pocit, ked ta ten ktoreho milujes uz nechce a zrazu je vsetko prec. Ak sa lubite, vsetko spolu zvladnete ;)
