Zdravim vsetkych ;)
chcem sa s vami podelit o jeden moj zivotny zazitok a mozno tym aj niekomu pomozem kto je v podobnej situacii.
Mam 25, moja priatelka 20 (vlastne uz ex). Nas vztah zacal pred 2 a pol rokmi a bol podla mna uzasny, nikdy sme nemali ziaden velky problem, bolo nam spolu vzdy uzasne, vo vsetkom sme si rozumeli, mali sme spolocne zaujmy a doplnali sa vo vsetkom. V septembri nastupila na VS, sice to odlucenie zo zaciatku nebolo nic prijemne no volali sme si dost casto (mam v praci volnu linku takze hovory cca 30 min neboli problem), prezvanali cele dni a celkom sa to dalo zvladat a ja som si na to zvykol a prisposobil sa. V januari tohto roka sa ale nieco zmenilo. Od zaciatku to bolo o tom ze jej velmi chybam a ona nechce chodit do skoly a ked tam bola tak uz sa nemohla dockat kedy pride domov. Zrazu pocas skuskoveho obdobia, kedy travila s kamosmi vela casu, sa tam vytvorila taka partia a ona by uz najradsej len ostavala v Kosiciach, prestavala prezvanat a ked bola doma tak uz sa len hrozne tesila do skoly. Zacala sa ku mne spravat dost odmerane, bola chladna, uz velmi nepotrebovala byt so mnou no a ked som sa po dvoch tyzdnoch uz opytal co sa stalo, preco je taka.. zareagovala ze jej mam dat cas, mozno ju to zase zacne so mnou bavit.. tak sme mali 2 tyzdne prestavku. Potom sme sa zase stretli, vysvetlili si co sa stalo a mal som pocit ze je zase vsetko OK. po 2 ci 3 dnoch bola ale zase taka ako predtym.. chladna, ziaden zaujem, vedela byt mila, iba ked som nieco vymyslel, nejaku akciu (plavanie, lyzovanie a pod) inak nic.. a tak sa to s nami tahalo asi este mesiac. Ked bola na intraku zacala po internete (facebook) vypisovat neskutocne perverzne veci, jej slovnik aky zacala pouzivat bol horsi ako v nejakej poslednej krcme (kazde tretie slovo nadavka), zacala s fajcenim (5 cigariet denne), pricom ako sportovkyna bola vzdy proti tomu. Po dalsich jej vycinoch na intraku a celkovo po tom ako ma uz posledne dva tyzdne doslova ignorovala, som to nevydrzal a ukoncil som to. To ze to ukoncim vobec necakala, zaskocilo ju to, lebo si myslela ze ma ma uplne v hrsti a dalej ma bude moct vyuzivat, ale snaha o zachranu ziadna, rovnako ako to bolo od zaciatku roka. Ked som jej povedal ze som nevidel snahu o zachranu, povedala mi ze mozno ani nechcela nic zachranovat a to bol ten povestny posledny klinec. Po tyzdni co sme sa rozisli mi doniesla moje veci a nedokazala sa mi ani pozriet do oci a tvarila sa hrozne previnilo. O dalsi tyzden mi napisala ze ma stale lubi, ze jej chybam a ze je to pre nu hrozne tazke, ze vie ze mi hrozne ublizuje ale ze mam pochopit ze teraz ma iny zivot na intraku a ze vie ze by mi tym dalej ublizovala. ze ma nechce presvedcit ze to rozhodnutie bolo spravne, lebo si to nemysli, ale ze uz teraz nema zmysel nad tym rozmyslat. Nelutuje nic co sa medzi nami stalo za tych 2 a pol roka a ze vzdy jej bolo so mnou super a ze ci nemozem ostat aspon kamosmi. Na co som jej napisal ze to neprichadza do uvahy a ze kamosmi byt nemozme lebo ja ju stale hrozne lubim, na co sa urazila ze som si nieco take dovolil, nebyt s nou kamos. A odvtedy som sa jej neozval, vymazal ju z kontaktov (icq, facebook, a ine) no proste som ju vymazal zo svojho zivota. Vobec sa jej neozyvam a robim vsetko preto aby o mne nic nevedela. Presiel mesiac od rozchodu, prve dva tyzdne boli hrozne tazke az niekedy som nevedel ako dalej, ale teraz je to uz trochu lepsie, sice mi stale chyba, je mi smutno a chcel by som byt s nou, ale nemozem, ona nechce byt so mnou a ja sa jej nebudem vnucovat. Miloval som ju a stale ju hrozne milujem. Vybrala si, ja to respektujem. Cize som s nou uplne prerusil kontakt (co je teda niekedy hrozne tazke), ziadne sms, volania, pisanie cez net, nic.. chodim von, s kamosmi na hokej, zaplavat si, no vymyslam kadeco aby som na nu nemyslel kazdu minutu. Jedna kamoska mi povedala, ze ak ma lubi, ze casom na to pride a mozno zabojuje aby ma ziskala spat a ak nie tak ze by to aj tak za nic nestalo. Takze toto je moj sposob ako sa vyrovnat s rozchodom. Nemam v umysle jej ukazovat ako mi ublizila a ako ma to boli, to by bola este viac na koni. Nech vidi ze nie je jedina na svete a ak si nevazila to co ma, nech si to teraz skusi takto. Boli to stale, niekedy menej, niekedy hrozne, ale vztah je o dvoch a aj ked som bojoval na 200%, ona nebojovala vobec a teda sa to zachranit ani nedalo. Dufam, ze cas to co najrychlejsie vylieci, lebo niekedy naozaj nevladzem a citim sa hrozne :)
Vsetkym co si to precitali prajem pekny den a ak mate chvilku, mozete aj prispiet svojim nazorom. Budem vdacny za kazdy ;)
porozchodove spravanie :)
ahoj stanley, no mne sa s nim stretavat prestat neda, bohuzial, je to nedobrovolne stretavanie. Dala som si ta do kontaktov, ked budes obline, hadam ti to pride:-)
klaudina:
to je pochopitelne ze tam su obavy, ale ak si odhodlana bojovat, nie je sa coho bat. Drzim ti palce, uvidis.. dopadne to dobre :)
stanley, dakujem za skvele povzbudenie, v takom obdobi si to clovek viac ceni a dokaze to ocenit. Mam sice obavy ako to dopadne a pravdupovediac sa aj bojim toho rozhovoru, ale to je asi pochopitelne ked ide o buducnost. Urcite sa ozvem, ako to dopadlo, aj keby to bolo neprijemne.
klaudina:
vyyborne, to je super postoj. Rozhovor urcite veci vyriesi, alebo aspon objasni situaciu. Ak sa mate radi, zvladnete to a verim ze to dopadne dobre. Drzim velmi palce. Potom aspon napis ako to dopadlo :)
stanley, pises spravne, asi sa naozaj treba aspon pokusit viac posnazit. Nema ma k tomu ani kto nakopnut, nasi mi povedia, ze domov sa vratit mozem kedykolvek, kamaratky ma vypocuju a polutuju. Takze dakujem za toto tvoje male nakopnutie, rozhovor s nim urcite nieco objasni prip. vyriesi. Clovek netusi co ten druhy od neho ocakava a co ho moze trapit. Uz dnes sa s nim porozpravam, aby sme obaja vedeli co dalej a ci to dopadne tak alebo onak, aspon bude z toho dobry pocit, ze som to nenechala len tak plynut. Dakujem ti.
zu17:
hehee.. tvoj prispevok bol taky dobry, ze je dobre zo je tu viac krat ;))) Velmi ma potesil a bol taky hrozne pozitivny.. dakujem. Ano, drzme si palce aby tych nepravych uz nebolo vela, najlepsie ziaden/ziadna :) Uz asi piaty krat som si precital to co si napisala a hrozne sa mi to paci a so vsetkym uplne suhlasim. Prajem vsetko len to najlepsie a dufam, ze ten dalsi tvoj vztah bude uz ten pravy. pekny den prajem :)
klaudina:
hmm.. tak to ma mrzi. Je to asi dost tazke byt tak daleko od svojich blizkych a este ked mas ten problem s priatelom. Mozno by som tomu dal este trochu casu, trochu viac snahy a mozno sa porozpravat s priatelom a prebrat si problemy, co ta trapi, nejak sa posnazit to zachranit, urobit vsetko pre zachranu, lebo ak by to nevyslo, aby si si nevycitala ze si nieco zanedbala. Ja som sa chcel rozpravat, prebrat co je zle, co napravit, no ona nechcela a odbila ma tym ze nemam riesit,alebo ze sa nic nestalo,vsetko OK, no nebolo.. ale mam teraz uplne ciste svedomie a dokazem sa pozriet aj jej rodicom do oci, lebo mam pocit ze za tie dva mesiace co som to zachranoval som urobil vsetko pre zachranu a v istom momente som si uvedomil ze viac uz nemozem urobit, vsetky moznosti som vycerpal a tak som to skoncil a bodka :) Ale tebe prajem vela sil, mozno to bude teraz tazke, ale musime verit ze zajtra slnko zasvieti. Ale skus este zabojovat ak sa este da :) Prajem vsetko, vsetko dobre :)
lleilla:
presne tak, to by bola asi nuda, keby vsetko bolo tak ako chceme a tak sa nenudime, sice to niekedy poriadne boli ale tie zivotne skusky musia byt na nieco dobre. "Az ked nieco stratime, zistime co sme mali".. tomuto uz uplne rozumiem a snazim sa podla toho aj spravat, aby som na to neprisiel az ked to stratim :)) Pekny den lleilla
stanley - je ťažké sa v tom stále nevŕtať, ale časom to zavreš a pôjdeš ďalej, buď rád že ste sa medzi tým už nezobrali a nemali deti spolu, držím palce
