intelektualna uroven partnerov !!!!!!!!!!!!

Staci sa pozriet na temy na tomto fore a clovek zisti,ze IQ vacsiny prispievateliek/lov ,ktore stale opakuju temy a pytaju sa na veci nesuvisiace so zdravim, popripade otazky nad ktorymi zostava rozum stat. Takze netreba mat obavy o intelekt druhych,lepsie je sa starat o svoj vlastny,Mnohi maju pred sebou este vela prace.

a najvacsia hroza je, ked chlap nema ani vseobecny prehlad.

asi by pomohlo keby si to konkretizovala. ak sa chova ako chrapun, ignoruje ta, tvoje pocity, nema to cenu. ak sa nedokaze bavit s tebou o filozofii a divadle - lebo aj to niektore baby trapi - tak to nie je problem. a este su aj situacie, v ktorych chlapi reaguju typicky chlapsky bez ohladu na intelekt a vzdelanie a vychovu.

Takyto vztah absolutne nemoze fungovat (aspon v mojom pripade), lebo si nemame co povedat. A pravdupovediac k nejakym robotnikom s jednoduchsimi nazormi na zivot ma to nikdy netahalo.

Ja som si vyberala partnera prave podla tohto kriteria a musim povedat ze som si vybrala najlepsie ako som mohla. Som s nim uz 9 rokov.

v ziadnom pripade sa nevyvysujem :) v niektorych bolastiach nasho vztahu sa to jednoduch prejavi. samozrejme, v niecom je lepsi on, v niecom vynikam zase ja. ale na jeho spravani ..niektore reakcie ma.. ani neviem, ako to nazvat.. ze sa mi nad tym rozum pozastavuje, a na druhej strane, dovoli si povedat veci, ktore su uplne ze na zamyslenie a on to povazuje za normalne. zbytone by som konkretizovala.

len rozmyslam nad tym, ci ho mam proste pochopit a nerozpitvavat to- viem sa vcitit do jeho myslenia, ale musim sa "premoct" ak ho chcem pochopit a ist dalej bez toho aby ma to hnevalo. dokazem to, ale neviem, ci je to spravne. nehovorim ze ma to stoji privelke usilie.. ale nviem, ci to nie je rekazka do nasho dalsieho spolocneho zivota.. neviem, ci to nie je spravne, ci to vydrzime. istotne by to bolo jednoduchsie byt s clovekom, ktory veci chape ako ja.. ale zas kvoli takejto veci pomyslat na rozchod. neviem neviem

Ja taku skusenost mam a 2x to skoncilo rozchodom iniciovanom z mojej strany. Chcela by som vo vztahu cloveka, ktory ma dokaze motivovat, pracovat na sebe, ktoreho budem mozno obdivovat ze jeho mudrost a nebudem sa musiet za neho hanbit v spolocnosti. Nemam IQ 170, ani som neni ziadna intelektualka a uz vobec nepohrdam ludmi, ale po tychto skusenostiach viem, ze takyto vztah asi fungovat nebude. Zavisi samozrejme asi aj od povahy cloveka takze hovorim z vlastnej skusenosti.

ide o to, co povazujes za nizsiu inteletualnu uroven.
pokial ide o partnera, ktory je niekde uplne inde, pripadne aj vyssie, tak to fungovat nebude. aj keby to nebolo len intelektualne...
poviem priklad, aj ked je stary 10 rokov.
mala som priatela. jeho ambicie boli hrat v rokovej kapele a pluvat na ludi z hladiska. dobre, kazdy sme nejak uchylny. lenze jeho celodena praca bolo valanie sa na gauci, pozeranie tv a stazovanie na zivot. jak on chce toto a tamto... proste stagnoval. nedokoncil strednu, nepracoval, nemal ziadne zdrave sny. ja som sa posuvala, zmaturovala, isla na VS, mala som ciele, nehovorim materialne ciele, prosto som mala potrebu napredovat. asi ako kazdy mlady clovek. on stagnoval a stagnoval az to bolo na zblaznenie. nechala som ho. dnes po 10 rokov este stale nema maturitu, nema pracu, ma 20kg nadvahy a jedine co robi, ze sa stazuje a stazuje. chce sa odstahovat do norska a zit na samote a cez vikendy hrat goticky rock a pluvat na ludi z hladiska.... tak asi tolko. niekedy su medzi ludmi take priepasti, ze to prosto nikdy nebude fungovat...
ak citis rozdiely, skor ci neskor zacnu byt tie male prekazky obrovske hlboke jamy.

a este ked je chlap na nizsej urovni, no hruza..alebo ked ma len nejaku ucnovku a zena vysoku skolu, tak chlap sa citi menejcenny, trpi jeho ego, take vztahy a manzelstva dlho nevydrzia... ale vynimka potvrdzuje pravidlo

v kazdom vztahu su rozdiely a hadky dolezite je len to ako ich obaja dokazu zvladat