Mali ste niekedy dva pocity v jeden den?Najhorsi,zaroven najlepsi v zivote?Ja som to zazila,asi pred mesiacom.Par mesiacov to vyzeralo,ze mam rakovinu.Cele vysetrovanie a cakanie na vysledky,trvalo asi 2-3 mesiace,lebo som medzi tym isla na Slovensko,zijem totiz vonku.Tie pocity dokazu asi pochopit len niektori z vas,neistota a strach.Ked som si isla pre konecny vysledok,od napetia som myslela ze umrem,bolo mi do placu.Takyto den,som este neprezila.Cele 2 mesiace trapenia,vysledok?Nic katastrofalne,doktor mi hned v ten den urobil nejake zmrazenie buniek na krcku maternice a vraj o 6 mesiacov mam prist na citologiu a pravdepodobne budem uz uplne,ok.Asi tyzden som nevedela spat.Stalo sa vam nieco podobne?
V jeden den,aj najhorsi,aj najlepsi v zivote!
mia
brunca
ja som ta pochopila uplne spravne nemusis sa obavat,dakujem ze mi drzis palce,ja to fakt teraz este neriesim,no ked si dorobim komplet vsetky vysetrenia dojde na verdikt, tak potom to bude o tom co si prezila ty a budem to riesit az v ten den.ale to ma caka asi az o mesiac.tak sa ti potom nejak ozvem ako som dopadla a ako som to zvladla.ok?
mia
Vies,moj tatko zomrel pred 3 rokmi na rakovinu.Vsetko som tu prilis nerozpisovala,bolo by to pridlhe.Pri tychto mojich vysetreniach mi ako prve nasla doktorka hrcku na prsniku.Medzi casom,kym mi dali vediet,ze tam nic nemam,mi oznamili,ze mam zlu citologiu.Nakolko som nikdy nemavala nejake problemy,dost ma to vzalo.Mozno som sa dost jasne nevyjadrila prvy krat,ale mne vlastne nic neni,tie bunky sa tym zmrazenim zabili a ak by este nejake zostali,co je vraj mala pravdepodobnost,ak by nebola uplne v poriadku dalsia citologia,zmrazili by zvysok.Cize myslela som tym najhorsim dnom ten dlhokansky pocit neistoty a strachu a najstastnejsi,vysledok,nic vazne,v podstate by som uz mala byt ok.Ale teraz drzim palce ja tebe,lebo viem co citis.Vela,vela stastia a dobry vysledok!!
brunca
ano stalo,momentalne cosi podobne prezivam aj ja.teda zatial cakam na vysledky vysetreni,stale neviem co mi je.ale nie je to take hrozne ako u teba-myslim rakovina.mohli by s tym v zdravotnictve cosi uz urobit,aby sa tak dlho na vysledky nemuselo cakat, ved je to riadne na psychiku.clovek by sa z toho aj zblaznil.snazim sa na to nemysliet,brat zivot s humorom, zamestnat sa co najviac priatelmi, rozptylit sa.keby som na to stale myslela a premyslala co to asi moze byt,predstavovala si tie najhorsie scenáre tak asi zosaliem.ale inak tie dva pocity co pises ja mam denne tak som si uz trochu aj zvykla.ale to co si prezila ty mna este len caka-konecny verdikt.tak uvidime.drzim ti hrozne palce aby si bola uplne v poriadku hlavne tomu musis sama verit a nemysliet na to najhorsie.
