interrupcia

clovek byva asi casto dost kruto skusani zivotom, podstatne vsak je, ze aj ked padne k zemi, dokaze sa odrazit a nabrat novy smer...mas moj obdiv k tomu, ze si nepodlahla dianiu okolo seba...mnozstvo ludi by na tvojom mieste radsej spachalo samovrazdu..ale ty si svojim pribehom dokazom toho, ze zit sa oplati.. :)

aha, asi som si to nevsimla, tak ti prajem v zivote vela lasky, stastia, a hlavne zdravia..a milujucu rodinku aby bola vzdy pri tebe...

janka--- v prvom prispevku som napisala, ze som maminkou dvoch deti, syna s tym utrpenim (zato syna lubim vacsmi ako cokolvek na svete, asi preto, ze som onho musela velmi bojovat) a mame spolocnu dcerku plodík najcistejej lasky, tehotenstvo najkrasjie aj ked rizikove a velmi kontrolovane, dcerka je tiez uzasna a tato moja rodinkami pomaha zabudnut nato zle...

medicka, pokial sme sa nevideli nemala som zaujem o nijaky vztah, chlapa.....ale pri tom stretnuti nastal zlom, on ma ocaril celou svojou osobou... my jednoducho od vtedy nedokazeme byt od seba vzdialení, asi by nas to zabilo. Velmi ho milujem! A on je na tom tak isto. Aj z prace mi pise sms ako sa mame a tak...

a nepokusali ste sa o dalsie spolocne babatko??hmm??mozno by ti to pomohlo???mohla by si sa spolu s manzelom tesit , konecne si vychutnat tehotenstvo a zabudnut na vsetko zle...

je skvele najst cloveka, ktory ta vypocuje, ktoremu zalezi na tom ako sa citis a co prezivas a ktory nechce len brat ale tesi ho aj davat...napisala si to moc pekne, ale nejak mi to vyznelo, akoby si toto manzelstvo uzavrela skor z rozumu, kvoli pocitu bezpecia a opory ako z lasky..prepac ak sa mylim, ale aj ked nie, je to v podstate uplne pochopitelne..

aj sa mi slzy votrli do ociek...hmm....ale dokazem uz o tom hovorit a to je vraj to najlepsie, to co lieci dusu.

medicka---vie, on bol totizto moja dusevna opora ked som velmi trpela, viete, hovorit o tom co ste prezili s ludmi z oci do oci niekedy nie je velmi dobre, nikdy neviete kedy to pouziju proti vam, a ja som nemohla, ale dusilomato, tak som zacala komunikovat len tak neviazane s ludmi na internete, a on mi pisal, pisal velmi dlho a nic neziadal, pocuval mna ja jeho a velmi mi to pomahalo, po dvoch rokoch sme sa rozhodli zajst na kavu, dovtedy sme sa ale ani nevideli, aj som sa toho samozrejme bala, ale pocitovala som pri nom spriaznenu dusu.....nie lasku....lenze po nasom stretnuti naledovalo dalsie a dalsie a po roku presne na nase 1. vyrocie stretnutia ma poziadal o ruku. Dnes sme manzelmi uz 5 rok. A aj syna miluje dal mu svoje meno....

ano uz som pochopila ze to asi nebol len taky chlapik z ulice ked skoncil pod gulkou a musela si zmenit identitu...

Jana33 vies, podla mna Dvaja nehovori len o nejakom typkovi co si zaobstaral pistolku, na kompenzaciu svojich komplexov...kocka ak si si zmenila svoje meno, tak cela ta vec musela mat iny rozsah..ak o tom vsak dokazes hovori, tak s tym uz urcitym sposobom zmierena si, ale samozrejme ze to zostalo v tebe, aj ked by si to v sebe asi najradsej cele zadusila...a mozem sa spytat, tvoj terajsi manzel o tom vsetkom vie..?