Som 35 muz,zenaty a mam dve prekrasne deti a chapavu a velmi tolerantnu manzelku.Od nepamati sa mam dobre tak ako pri rodicoch tak aj doteraz co sa tyka financii a stastia v nich.Pred dvomi rokmi sa zacalo nieco co ohrozilo vsetko co mam vratane zdravia.To co v sebe mam som nikdy nemyslel ze je problem.Mam kamarata(17 rocneho-do rodiny) ktory sa stal postupom casu mojim najblizsim clovekom.Velmi som si s nim rozumel a bol mi oporou.Jedneho dna nastal zlom a vzhladom na to ze je to chlapec mlady,zacali klebety a zacalo aj moje peklo.Vzdy to bol cisty a uprimny vztah zalozeny len na dusevne.Pred nedavnom sme sa nezhodli a priatelstvo ukoncili.Vtedy som prvykrat zistil ze asi nie som v poriadku,ked dalej nemozem bez neho zit.Trapim sa kvoli nemu,kvoli svojej rodine a vycitam si svoju uchylku.Manzelka stoji pri mne a chce mi pomoct no ja nevidim svoj koniec dobre,mam silne depresie a nebavi ma zit.Rozmyslam i o svojej orientacii a v tychto chvilach aj o smrti.Psychologa sa bojim a neverim ze by mi vedel pomoct.Snad vy???????poradte
Mam vsetko a pritom nemam nic a nemam chut zit
Pozri si relaciu Sona talkschow,zo dna 16.11.2006,na www.joj.sk,klikni si na archiv a tam si to najdi.Tam su tebe podobne pripady.Dufam,ze ti to trocha pomoze.
Ahoj Ondrej, nebud smutny. Viem je to tazke, kedze si viac menej stratil cloveka, ktorý je pre teba velmi dolezity. Je to naozaj take vazne, alebo by ste si to mohlo spolu nejako vyjasnit? Porozpravat sa a tak. Myslim, ze by to isto pomohlo ak to nebol nejaky velky konflikt. Alebo vyckaj trochu a mozno, ze sa to same nejako utrasie. A mozno sa len zlakol, ze k nemu citis nieco ine ako priatelstvo. Lebo chalani su taki. Ja mam kamarata do ktoreho sa zalubil jeden kamos a on to nezvladol a radsej sa vytratil..... Takze mozno je to nieco podobne. Mozno si si skutocne neni isty svojou orientaciou....Stava sa aj to. Urcite si to musis v sebe vsetko ujasnit. Mozno by ti pomohol aj nejaky psycholog. Neboj sa toho, psycholog tu nie je pre blaznov ale pre ludi, ktorí maju nejaky problem. A vidim, ze aj manzelku mas vedla seba, ze je pre teba opora....tak sa nevzdavaj, ver ze aj pre nu je to tazke. Mas rodinu, zazemie a zenu ktora o teba stoji...tak porozmyslaj nad tym vsetkym a hlavne zazen pochmurne myslienky a napady na samovrazdu...pretoze by to nikam neviedlo. Zivot sme nedostali preto, aby sme si ho brali. Zivot je krasny aj ked obcas su chvile ked clovek o tom pochybuje, ale potom zvnovu vyjde slnko a pohladi ta po tvari. Tak sa nevzdavaj!!!!
Ondrej,tvoj pribeh je velmi smutny.Je mi luto,ked sa ludia natolko trapia,pravdupovediac,ani neviem ci ti moje slova pomozu,ale v zivote sa stavaju rozne veci,ktore ta zasiahnu ani nevies ako.Najdolezitejsie pre teba je momentalne,ze ti manzelka rozumie.Ja by som ti toho psychologa odporucila,nevidim na tom nic zle.Ja si myslim,ze urcite nie si jediny,ktoremu sa nieco take prihodilo.Vsetko sa da vyriesit,len sa toho neboj.Vsetko zle,je na nieco dobre.Mozno si to teraz nemyslis,ale dojdes na to casom.To ze sa teraz prejavila tvoja orientacia,za to nemozes,to je priroda.Hladaj vychodisko z tejto situacie a hlavne,neodmietaj odbornu pomoc,myslim,ze ju teraz velmi potrebujes.Laska preboli,chce to len cas.Tak,drzim ti palce aj tvojej manzelke,musi to byt velky zasah do rodiny,ale vsetko sa da vyriesit.Vela stastia!
