Asi nechceme deti. Ma to niekto podobne?

je mi az nenormalne luto, co som sa tu v poslednych dvoch prispevkoch docitala..ale prosim, chapem, ze nie sme vsetci rovnaki a preto napisem len tolko: kto ako chce, nech si tak zariadi..ale mile damy, mali by Ste troska uvazit svoje slova, pretoze nazyvat deti monstrami a inymi hnusnymi slovami a kydat na ne vsetko len to zle..to sa mi nepaci a bola by som velmi zvedava, co by na Vas povedali Vase matky..potom teda aj Vy Ste boli rovnake monstra, ktore vyciciavali svoje matky fyzicky, psychicky, financne?alebo si myslite, ze Vy Ste boli tie dokonale..?ak nadavate na deti, ake su, potom nadavate aj na seba..pretoze ci chcete, ci nie, dieta svojich rodicov budete navzdy!

Uf, vďaka bohu, som mala pocit, že som jediné monštrum na svete. Tiež ma to k deťom až tak nikdy neťahalo, ale chcela som ich, však tlak okolia, všetky rovesníčky, spolužiačky či kamarátky už dávno nejaké mali, len ja stále nič a už mi boli dosť nepríjemné otázky, kedy budem mať vlastné. No keď som ich videla, ako ich to obmedzuje, ako nemôžu nič a nikde ísť, iba ak "s guľou na nohe" :) ako to furt rumádzga pre blbosti ako sú matky otrokmi svojich detí, a plnia im všetky nezmyselné požiadavky atď. Našťastie osud to vyriešil za mňa, diagnóza znela - Neplodnosť. Takže už sa mám aspoň ospravedlnenie preto, prečo ich nemám a v podstate ani nechcem. Nechápte ma zle, deti mám veľmi rada a oni majú radi mňa, ale vždy som sa k nim správala rovnocenne, nie ako niektoré matky, keď začalo fňukať, že má v topánke kamienok, tak som mu povedala, že nech si ho vyberie sám, je predsa už dosť veľký a nie jeho maminka, ktorému to povedalo min. 20 x v pravidelných intervaloch 2 minút a ona mu vždy bežala s infantilnými rečičkami ho vyberať. Mám ich rada, ale tak na 2 hodinky a potom zdrhnúť:) Mám už 30 rokov a sama si uvedomujem, že aj keby som ich chcela už som na ne proste stará. Nie je to sebecké, mám svoj život, na ktorý som zvyknutá, fyzicky by som už tiež pôrod nezniesla a psychicky? Vedľa nonstop revú dvojičky a mám toho plné zuby. Deti sú radosť, áno asi tak prvých 5 minút, potom sa to zmení na malé monštrá, ktoré vás fyzicky,psychicky aj finančne vyciciavaju. Som za to, že ak sa proste žena na to necíti, byť matkou, či už fyzicky alebo psychicky, tak nech tie deti radšej nemá. Nútiť ju k tomu? Na čo? Pretože je žena a jednoducho MUSÍ byť matkou? Áno a potom vidím naoko dokonalé matky, ktoré sú nervovo labilné a mlátia svoje deti, keď ich nikto nevidí, alebo ich proste vypustia von sa hrať na niekoľko hodín a tie detiská nevedia čo od dobroty a tak len vymýšľajú, demolujú, zle robia atď. Každý nech sa zariadi podľa seba, predsa len, žena to vynosí, žena to porodí a na žene je celá zodpovednosť a výchova, tak nech si to rozhodne žena sama, či chce alebo nechce byť matka, úprimne nech si prizná, či to zvládne. Kašlať na to, čo si myslí okolie, keď bude najhoršie všetci sa na vás vykašlú a ostane to na vás.

Mala som kedysi dieťa. To je jedno čo sa stalo, no jedným som si istá (aj keď teraz asi vzbudím hrôzu u milých mamičiek ktoré majú radi milé detičky), nikdy viac. Okrem toho, že som sa cítila jak monštrum počas tehotenstva, stále som to chcela preč, prišlo mi to neprirodzené, nechutné...a výchova...snažila som sa vychovať k slušnosti a morálke voči ľuďom, no nemôžem povedať, že by som niekedy cítila niečo úzastné keď som sa na to dieťa pozrela. Proste žilo, dýchalo, zarábala som naň a bodka. Uviedla som ho do vlastného života a teraz konečne som voľná. Mrzí ma, čo som spravila kedysi.

Ked nechcete vaša vec.Deti znamenaju radosti aj starosti,no nevedela by som si predstaviť svoj život bez nich.Ked sa ku mne dcérka pritula,pobozká nemám krajší pocit v živote.Hned zabudnem ked niečo zlé vyviedla.Pokiaľ som nemala deti tešila som sa že mám uspech v práci,že som obľubená v kolektíve.Ked som sa vydala neprekážalo ,že som hned neotehotnela,chodili sme na výlety,atd.Ked som otehotnela normálne som radosť mala ked som sa pozrela na brucho.Ked už som cítila prvé pohyby,to sa nedalo k ničomu porovnať.Pritom som mala rizikové tehotenstvo,hroziaci predčasný pôrod dvakrát.Ked sa mi prvá dcéra narodila ten prvý okamih nikdy nezabudnem.Ako som sa pozerala na nu,aj slzy mi vyšli.Ked sme prekročili prah domu,normálne som povedala,to máš tvoj domov.Ešte aj po toľkých rokoch mi vyjdu slzy.Druhu som nečakala,neverila som podarí sa mi otehotnieť druhýkrát.Ale jedného dna som nedostala menzes a bolo to.Do dneška neľutujem.Teraz mám dve dcéry,koľkokrát dom prevrátený na hlavu,ale smiech radosť.Ked sa mi niečo prihodí,vžy si myslím mám pre koho žiť.Jednoducho niet na to čas,nariekať a sedieť na zadku.Niekedy by bolo pohodlnejšie starať sa o seba a o muža len.Existuje to slovo aj musím niečo,ked aj sa mi nechce.To by som si nevedela predstaviť,mať manžeľa a nemať dieťa.V jedinom prípade,keby sa nám nepodarilo.Tak pred mesiacom,dva sa stalo také niečo.Mojej bývalej priateľke z roboty umrelo bábo pri pôrode.Zaseklo sa v pôrodnej kanály,no nespravili cisarák.Je mi jej nesmierne ľuto.Malo 4 kilá aj bolo zdravé donosené vytužené,dlho očakavané dieťa.Maju všetko nový dom,milujuceho muža..nechcela by som byť na jej mieste.Hoci mi nemáme taký luxus,prepych.Mám 46,deti 8 aj 11 ročné,takže potrebuju mna aj ocinka ešte pár rokov,ale mi to nevadí.Už si neviem predstaviť svoj život bez nich.Pokiaľ som ich nemala aj mne to išlo na nervy ked som nedostala dovolenku lebo istá mama bola vypísaná s detmi.Teraz už to chápem ked dieťa je choré nič nie je prednejšie.Takže ženy pokiaľ ich nemáte nehovorte tak že ich nechcete,to si neviete predstaviť aké je to mať vlastné dieťa.V rodine že máš dieťa,to je iné.Neodsudzujem nikoho,pokiaľ ste to neprežili jednoducho nemôžte nič povedať.Skratka čo nevyskušam na vlastnej koži o tom nemôžem tvrdiť že to neznášam.Tak si to dobre rozmyslite ako to chcete.

ani ja dieťa nechcem.teda nechcela som..nieže by kvôli svetu dnešnému...skôr kvôli mne:) mali by to pri mne ťažké a nikdy som nebola niako na deti...iní hneď ťuťu ťuťu, mňa to ani niako nezaujalo...proste normalny človek. este malý. nechcela som dieťa v dvadsiatke, v tridsiatke, v štyridsiatke ani teraz keď mám 55.a nemenila by som za nič. toto zase dokaze pochopit niekto, kto je stvoreny pre slobodu. jedine coho sa bojim je, ze si jej este neuzijem dost:/

Ja si neviem predstaviť, že by som nemala deti. Nežijeme v luxuse /ani som nikdy nežila/, cestovať sa dá aj s deťmi. My sme boli napríklad v Londýne. Užili sme si to tam, bavilo to aj deti/6,4 roky/. Nie som typ kariéristky, pre mňa majú väčšiu hodnotu deti ako budoovanie kariéry.
Mám 29 a myslím, že všetko ostatné si môžem užiť aj po 40. Neľutujem mať deti aj kvôli takým maličkostiam ako sú srdiečka, ktoré mi dcéra nosí každý deň zo školy.Verím tomu, že čo do nich človek vloží, to sa mu aj vráti. Neviem, či si ty myslíš, že by si ich nedokázala správne vychovať.Alebo sa bojíš, že budeš robiť tie isté chyby ako tvoji rodičia? Máš pocit, že z teba nevychovali dobrého človeka?

Ja mam 30, nikdy som deti nechcela a stale nechcem a moj partner to akceptuje. Nepochybujem, ze v materstve je velka radost, ale nie je to jedina radost,co zivot poskytuje. A tato radost je vyvazena zodpovednostou a starostami.
Doteraz na sebe citim chyby svojich rodicov, a urobili dost velke chyby. Nechcela by som riskovat, ze sposobim nieco podobne niekomu dalsiemu.
Clovek moze zit plodny zivot aj inak.

Ani moja segra nechce deti. Najskor som to nechapala,ale uz mi je to viac-menej jasne. Je to jej vec. Co sa bude do toho silit, ked to skratka nechce? Je to velka odvaha, pretoze zvlast staresinovia v nasej rodine, co vsetku mudrost pozrali, pre to nemaju pochopenie, ohovaraju ju a robia z nej frigidnu furiu. A ja som na nu hrda, lebo im nerobi po voli a just si zije tak, ako chce.

Zdravim vsetkych, normalnych, tolerantnych ludi aj tych ostatnych :-) niekedy ma dost zaraza pri internetovych diskusiach ta otrasna neznasanlivost voci nazoru inych ludi. Ja tiez nechcem mat deti. Po dovodoch nepatram, mozu byt rozne, ale nie su pre mna podstatne. Je to skratka moj vnutorny pocit - aj mojho partnera. Mam 30 rokov a 11 rokov uz zijem so svojim partnerom. Mame vyborny vztah, aj ked nezijeme vo vyslovenom luxuse, ale mame vsetko co treba, uzivame si svoju pohodu, chovame zvieratka, mame svoje zaujmy... existuje nova kategoria v sociologii, dobrovolna bezdetnost. Niektori "diskutujuci" - preto v uvodzovkach, lebo diskusia znamena aj ochotu akceptovat odlisny nazor - by si to mali uvedomit. Sociologia odraza sucasnu spolocnost - tak to skratka je, zmierte sa s tym. Ja som sa tiez dokazala zmierit s tym, ze vacsina ludi ma deti, resp. ich chce mat, takze som v mensine a casto kvoli tomu posudzovana nelichotivo.

Lemurik-presne tak...len tu poslednu vetu by som upresnila-buducnost deti nam nieje ukradnuta,to nie..ked niekto nema peniaze tak to berem..ale ak niekto nato ma tak nechapem preo nie..ved deti su to najkrajsie co dam moze zivot dat tak preco si to vziat?iba matka matku pochopi o com pisem.kazdy sa boji starosti..ale ved starat sa o dieta su nadherne starosti!a ked dieta prvy raz obijme matku a povie:mama lubim ta-to su tie najkrajsie slova ake moze clovek v zivote pocut-moj nazor