pridem sem vzdy, ked som smutna z mojho vztahu

gret,

ešte ani nie ste svoji a už uvažuješ o rozvode, a že budeš škaredá a nebudeš sa mu páčiť? pokiaľ ťa ľúbi, tak ťa bude mať rád aj potom, keď - možno - priberieš a starneme všetci, zostarne aj on.

A či budeš všetko zvládať, keď rekonštruujete? My sme rekonštruovali, bola som tehotná, v poslednom ročníku na VŠ, takže štátnice, a šlo všetko, keď človek chce,

len musíš myslieť trošku pozitívnejšie, pokiaľ tvoj partner túži po rodine, skús porozmýšľať, porozprávajte sa, veď keby prišlo bábo, môže zmeniť prácu, aby bol s vami častejšie...

Beatka, to bolo mile. Fiiha 25 rokov, to je pekne. Ja len dufam, ze aj my sa budeme vyvijat tak, aby sme to spolu dokazali tahat dlho. Ja viem, ze to zavisi hlavne od toho, ci my sami budeme chciet. Obaja.

Janab, fakt pekne napisane. Paci sa mi myslienka, ktoru si napisala, ze ak muz este dokaze potesit, pohladit a pochvalit, tak vtedy v tom vidime zmysel. Ano je vela peknych chviliek, ktore prezivame spolu, ale tie zle citim vnutri omnoho intenzivnejsie a ked si na ne pomyslim, tak mi je opakovane z nich smutno. Tymi dobrymi sa utesujem, ze to este ma vyznam....

Jee, dakujem baby. Take povzbudive slova su fakt dobre na dusu, hlavne od tych, ktore vedia o com pisem. Ja viem, ze kazdy vztah je na zaciatku krasny priam az idealny. Postupne sa clovek prestane na nieco hrat a zacne byt sam sebou. To vsak neznamena, ze je zly. Do popredia sa zacnu dostavat veci, ktore sme predtym nevnimali tak intenzivne. A zrazu je to zle citit silnejsie...ale pridu aj krasne veci a prave v hadkach mi je kvoli nim tak smutno, a nie je mi lahostajny nas vztah a smer ktorym speje.

Nathalia, vzdy som tvrdila, ze zle skusenosti nam pomozu sa odrazit a davat si na seba viac pozor. Myslim si, ze vsetko ma svoj vyznam a ze vsetko co zazivam, musim zazit, lebo...Asi v tom treba hladat aj pozitiva. Napr. v tvojom pripade je asi dobre, ze si v tom prvom vztahu nezostala, aj ked mas asi nejake problemy aj teraz.

bibi, tak to na teba vytiahol riadnu blbost. Hlavne ak ste doteraz spolu, asi to stale nevie stravit. Je to ale uz docela dost dlha doba. Nezda sa to, ale aj chlapi su citlivi.

lienkak, na tom co pises, asi nieco bude. My sme posunuli nas vztah tym, ze sme si kupili spolocne byvanie, osamostatnili sa od rodicov a zasnubili sa. Tym to skoncilo. Vsetky nase plany o svadbe skoncili pri tom, ze ju musime zacat riesit a to bolo vsetko. U nas nefunguje taky klasicky model, ze zena je v takych veciach iniciativnejsia. Ja som nikdy extra netuzila po svadbe. Aj zasnubenie bolo pre mna velkym prekvapenim. Netusila som, ze priatel to takto preziva. Dokonca sa mi v jednej hadke priznal, ze nevie ci ma byt so mnou, lebo on by si chcel zalozit rodinu a uz mat aj deti a ze z mojej strany nevidi v tomto smere ziadnu snahu. Ja sa priznam, neviem si momentalne predstavit pri sebe dieta, nie preto, ze by som bola sebecka, ale proste stale neviem, ako to s nami bude. Odchadza dost casto pracovne prec, stale rekonstruujeme a ja sa obavam, ze by toho na mna bolo privela. K svadbe sa staviam asi tak, ze viem, ze deti chcem priviest do podlozeneho spoluzitia- teda do manzelstva, ale hrozne sa bojim rozvodu, ze zostanem stara, skareda a sama s detmi na krku. Mozno to je ten problem, ale takto ja uvazujem uz od puberty a stale ma to drzi. Priatel je vzdy v takych "vztah posuvajucich veciach" popredu a ja az po case zistim, ze to nie je az taky zly napad.

Počas spolužitia s mužom sa udeje tak veľa vecí a niektoré ani nevieme prečo sa stanú ako my práve nechceme, či nečakáme. Spolužitie je o.k. (aj ked sa pohašteríte), kým nezačne akýsi kvázi boj o "nadvládu" nad tým druhým. to už vtedy nič nemá spoločné s láskou. Ak muž pri hádke uráža do krvi svoju partnerku, tak je to vrcholne bezcitné a zlomyseľné, pretože vie kam udrieť.. Nie je dobrá ani tichá domácnosť, lebo komunikovať treba. Každopádne vraj hádky sú v poriadku, ked sú konštruktívne, teda ak pri nich zistíte čo partnerovi chýba, alebo čo mu nevyhovuje..a snažiť sa mu vyhovieť...ale to všetko je o.k, kým sa muž vie pritúliť, pohladiť a pochváliť a stará sa o deti a blaho rodiny...vtedy si určite poviete, aj ked ma občas naserie, ale čo by som robila bez neho?..takže asi pomáha jedným uchom dnu a druhým hned von. A to , že po 2 týždnoch sa neviete akosi zblížiť tak, ako ste to čakali, tak je to asi tým, že každý máme tú svoju psychiku a naše predstavy častokrát nekorešpondujú s realitou..chceli by sme, ale občas sa to pokazí..manželstvo je o kompromisoch . Stále si treba povedať, hlavu hore, po búrke vychádza jasné slnko a zas bude všetko o.k.

ja zo žartu vždy hovorím, že som si brala iného chlapa, s ktorým som teraz po 25 rokoch, ale aj dodám, že on si to myslí určite tiež o mne. To na odlahčenie. Všetci sa vyvíjame, nielen ty milá gret ale aj tvoj partner.

niekedy je problém aj v tom, že ten vzťah sa potrebuje posunúť ďalej, hlavne ak sú dvaja spolu dlhšie, tak - ja neviem- trebárs žijú spolu len tak, tak sa chcú vziať, založiť si rodinu, alebo poprípade aspoň dieťatko, to vie stmeliť a dodať novú chuť do života, už len to tešenie sa naň, následne ho spolu vychovávať, jednoducho hľadať nové možnosti spoločných radostí, nerozmýšľali ste spolu nad rodinou?

gret-myslim, ze uplne kazda zena sa zmenila pocas rokov povahovo.. Na zaciatku vztahu je vsetko krasne, partnera si idalizujes, je pre Teba dokonaly a Ty sa snazis byt dokonala pre neho.. potom Ti vsak postupne padaju ruzove okuliare a zacne Ti na partnerovi vselico mozne prekazat... Na zaciatku vztahu by si si nedovolila ho kritizovat, snazit sa zmenit ho, vychovavat, dirigovat, vydierat ho-ze navarim Ti len ked pojdes do obchodu Ty,...;O) a to podla mna beru ako zmenu k horsiemu- pritom tymito vlastnostami ovplyva kazda zena, len ich odhaluje postupne a daju sa vsimnut az pri tom spolocnom spoluziti:O)))
toto je myslim klasika-ked chlapovi dochadzaju argumenty, tak vytiahne nejaku podpasovku-na mna partner v kazdej hadke vytiahne, ze som bola so svojim Ex na kave pred 7-mi rokmi!!! a nepovedala mu to, asi by som mala viac neposluchat, aby nevytahoval 100rocnu historiu:O)))
No, takze budete si musiet davat pozor, aby tie dobre casy prevysovali nad tymi zlymi a ak obaja citite, ze spolu chcete byt, tak za to bojujte a aspon Ty si(ako ta mudrejsia) zakusni do jazyka:O))) Ked pridu deti, myslim si, ze uz nebude cas riesit malichernosti, takze treba len vydrzat:O)))

ahoj Gret,
ale áno každá máme problémy.
Chodím tu často,ale túto tému som videla včera prvýx.
Predtým som tu bola každý deň,lebo sme mali dlho problémy,ale nejak to ide.
Sme s manželom rok.
Už nie som najmladšia,sklamala som sa veľmi mladá,a potom už som nejak neverila chlapom,tak som dlho bola sama,až

prišiel ten deň,ked sme sa do seba zaľúbili,a potom prišli problémy.

bibi, ja viem, je to normalne - hadat sa, aj to posuva vztah dopredu a niekedy aj utuzuje. Ja som sa myslim moc nezmenila k horsiemu (ake idealisticke, co?). Kazdy objavi na druhom po case urcite chybu, co mu vadia. Co sa tyka povahy, tak neviem, neviem sa posudit a co sa tyka vahy, tak mam dokonca menej ako som mala. Pred dvoma rokmi som trocha pribrala, ale to som zhodila a odvtedy pravidelne cvicim, ale stale mam pocit, ze je co zhadzovat, to on vyuziva a pouziva to v hadke proti mne, lebo vie, ze ma to vie ranit. Aj my sme si povedali, ze si v hadke nebudeme hovorit veci, ktore nas bolia a ktore su pre nas citlive, ale niekedy je to sakra tazke, ked sa dostaneme do stavu, ze si vedome ublizujeme vetami. Je to jednoduche, ked je dobre, nie ked je clovek ovladany negativnymi emociami v hadkach. Ale hlavne je, ze vieme byt na seba aj dobri, a ze mame pocit, ze to stoji za to a ze chceme byt spolu, asi ze?

gret-ono je podla mna uplne normalne, ze sa v dlhodobejsom vztahu, hlavne ked spolu dvojica nejaky ten rok zije, striedaju pekne obdobia s tymi horsimi... a dve krizy za ten rok nie je vobec vela... mne tiez partner vycita, ze nie som taka dobra, ako som byvala(u mna je to nastastie, mozno nanestastie len co sa povahy tyka), tu mozno odporucit len komunikaciu, aby ste si vyjasnili, co komu na druhom vadi a co Ti neskutocne ublizi, ked Ti povie a zalezi len Vas, ci budete ochotni spravit aj nejake kroky k zlepseniu...