bojite?
Bojíte sa smrti?
smrti sa nebojím, tá musí byť, no bojím sa umierania.Radšej rýchla a bezbolestná smrť, napr. v spánku,ale človek si vyberať nemôže.
Chcem zit
no smrti sa nebojim
P.s- preco sa smrti bat, ked je neodvratnou sucastou zivota ?
vsak aj smrt moze byt pokojna a krasna a potom predsa pokracujeme v "bozom dome"
tak coho sa bat ??
Každy sa bojí smrti, len si to niektorí nechcú priznať.Ale keď už dožívajú, tak su jak vymenení.
Ja som sa volakedy velmi bala. Ale cim som starsia, tym sa bojim menej, asi viem, ze sa tomu nevyhnem.
maly pavuk mas pravdu bol to silny zazitok. co sa stalo,no myslela som si ze som nezranitelna.mrkni pod porazka v 25-tich.
smrti sa vobec nebojim,ale pomaleho a bolestneho umierania ano. videla som take nazivo u blizkeho cloveka a zanechalo to vo mne otrasny zazitok. nechcem sa tak isto trapit. smrt je vykupenie od vsetkych problemov, starosti, bolesti....potom nie je uz nic len svaty klud a pokoj.
Pomôžem si známym citátom:"Kto sa bojí smrti umiera každý deň."
Istý strach priznávam mám aj ja, ako zo všetkého nepoznaného, ale hlavne mám strach o svojich blízkych, aby sa im nič nestalo. Svoj život sa snažím žiť tak, aby som nič nemusela ľutovať a keby som mala možnosť prežiť ešte jeden život, aby som si mohla povedať, že by bol aspon v tých základných hodnotách taký istý, ako ten, ktorý teraz práve žijem. A nedá mi ešte pri tejto príležitosti spomnúť si na geniálneho Exuperiho, ktorý v jednej zo svojich kníh napísal, niečo v tom zmysle /sorry čítala som to dávno/, že by sme mali svojim blízkym prejaviť, povedať, že ich máme radi, pretože si vždy myslíme, že máme dosť času, ono ale niekedy môže byť už neskoro. Takže prejavujme lásku nielen na Valentína!
Ja sa len bojím toho pocitu, že ako to bude, či to bude pocit ako pri zaspavaní.
takze ja by som sa nebála, keby mam istotu, ze som v Bozej milosti a keby prijmem Jezisa pred smrtou, mozno len trochu, ze by ma cakal očistec. Dufam, ze nie peklo lebo vtedy sa smrti bojím. Peklo je strasné, bez nadeje a niet z neho návratu.