večer som sa pohadala s priatelom koli malej uplne zbytočnej hluposti. Povedal mi par veci čo sa mi nepačilo. To by som ešte prežila ale ked sme šli spať otočeny k chrbtom k sebe, oko som nezažmútila len plakala, dokonca som si sadla na zem hlavu oprela o postel a plakala ked sa priatel po 2 hodinach prebral na moj plač povedal mi len že som si sama na vine že robim zasa scény.Chcela som sa snim rozpravať aby som mu dala pokoj on chce spať. Plakala som pretože ma to všetko trapilo to ako sa ku mne chova ako ma ponižuje. On? ani štipka lutosti ešte som mala vynadane.....či som normalna....niekedy uvažujem či tento vzťah ma vobec zmysel?....
môj priatel je bez citu
cica-mica
a kolko ste spolu? hm? to vobec nebolo od neho pekne..a kvoli comu ste sa teda pohadali?
