asi to sem moc nepatri ale aj tak skusim :)
myslim ze som posadnuta mojim priatelom. lubime sa ale mam pocit ze z mojej strany je to az posadnutost. chcem s nim stale byt, nastastie to nie je mozne, a ked nie som s nim tak sa zapnem na pokec aby sme si aspon tam pisali, nemyslim na nic ine len na neho, stale by som ho iba objimala a stiskala a tulila sa k nemu, ked sme s priatelmi vonku a on sa mi nevenuje tak to hned beriem tragicky, aj ked nahodou nema chut na sex tak hned si myslim ze uz ma nelubi alebo podobne hluposti. viem ze to nie je dobre uvedomujem si ze sa spravam ako blazon ale neviem ako sa mam toho zbavit. dnes som si povedala ze sa na ten pokec ani na icq neprihlasim. viete niekto poradit? nie je to moj prvy priatel ani prvy sexualny partner..
posadnutost?
nigt, mam nejake obavy z toho, ze on si rad robi vtipy o tom, ze by chcel ine zeny a pod. je mi jasne ze su to len vtipy ale aj tak v noci nad tym casto uvazujem, ze preco o tom vobec vtipkuje, ci to nie je taka ta "polovicna pravda".. som pekna baba, v posteli nam to klape, nie je dovod na to aby ma opustil, teda dufam ze nie je, ale aj tak si vobec neverim
ja mam zas iny problem.. moj priatel je ziarlivec, a chcel ma opustit kvoli tomu ze ziarli, aby ma netrapil jeho vycitkami.. ostali sme spolu, ani jeden z nas sa nechcel naozaj rozist. ale teraz sa stale bojim ze mu hocikedy prepne a on ma necha..
Som s mojím priateľom dva a pol roka. Ja zažívam tiež niečo podobné, u mňa sa to prelía s fázou, som ním posadnutá a fázou lezie mi na nervy, ale keď mu poviem aby mi dal pokoj v tej chvíli si uvedomím ako ho milujem a akú chybu robím. Tiež na neho myslím vkuse, žiarlim na všetko a na všetkých keby môžem žiarlim aj na seba samú:( Niežeby som mu bola za pätami a ničila ho, vlastne v poslednej dobe som si uvedomila tu svoju ,,vadu,, a nestarám sa čo robí a tak. A začal sa zaujímať, že čo mu odrazu hneď nepíšem nevolám a tak. Treba ubrať lebo keď sa nad tým zamyslíte keby to bolo opačne a nedal by mi dýchať ani na sekundu asi by som sa zbláznila. Takže viac slobody inak to speje k rozchodu.
skye..ty vazne nemas dovod plakat:) ak ta lubi, tak nevidim problem..zoziera ta neaka neistota?..mne napriklad priatel stale nieco krasne vravi ako ma ma rad a ze by teraz ani nepomyslel na inu, viem ze to mysli uprimne a od srdca, velmi dobre ho poznam a preto by som nikdy na taketo nieco nepomyslela ako ty a keby sa aj cosi stalo, tak viem ze bude ferovy, ale to viem ze nehrozi zatial tak sa netrapim..proste nemam pochybnosti..ak to mas podobne, nemas preco plakat:) mala by si sa skor radovat;) akeho mas super chalanaa
ja ti hlavne zelam aby sa ti to podarilo, najst toho praveho..urcite taky existuje, neboj, stretnes ho ani si to neuvedomis..alebo mozno ho uz poznas:)..hlavne prajem vela stastia do buducna papa
zeny co sa to s nami deje? preco nemame dost sebavedomia na to aby sme dokazali mat plnohodnotny vztah? ja miesto toho aby som si uzivala stastny vztah s mojim priatelom, ktory ma naozaj lubi a aj ja jeho, tak stale po nociach vyplakavam ze co ak ma opusti ci uz kvoli inej alebo z hociakeho ineho dovodu. co sa s tym da robit? ako si ma clovek zdvihnut to sebavedomie?
night: ďakujem, asi si fakt pomaly musím uvedomiť, to čo píšeš. si zlatá , že si mi napísala. Len či stretnem toho pravého, je vo hviezdach. a budem sa ešte dosť dlho trápiť. ale tak mi treba, že som to nechala zájsť tak ďaleko.
kaja..ja ti poradim jedine, seknut s tym "vztahom"! ak stopercentne vies ze fakt nic z jeho strany nieje a ani nebude, nema to naozaj zmysel..ved do kedy chces byt natom takto?..a ked si aj sama uvedomis ze to nema buducnost musis za tym spravit hrubu ciaru, jednoducho prerusit vsetky kontakty nadobro sa prestat stretavat a pomaly zabudnut..lebo ak si co i len napisete znova do toho spadnes:) to je ako zavislost na alkohole...ja viem ze sa to lahko vravi, ale je to pravda, aj kamaratky s tym maju skusenost,..jednoducho priznat si to, uvedomit si ze je to onicom a seknut s tym..a teraz ma ta kamoska fakt krasny vztah, nasla si super priatela, stacilo otvorit ockaa;)
pre night: ano mášpravdu, že sa trápim, lebo viem, že necíti ku mne to čo ja k nemu. Keby som vedela, že miluje aj mna tak ako aj ja jeho, bolo by to iné. ľahšie. Chcem sa od neho odpútať ale nejde to.
ľahko sa to píše, že daj mu viac voľnosti. nejde to. stále na neho myslíš a bojíš sa. ano aj ja mám nízke sebavedomie, a bojím sa či nemá inú. najradšej by som si sadla do auta a tajne ho celý deň sledovala. Totiž pracuje tak, že jazdí o mestách a stretáva kopec ľudí ( a žien). Ja som v kancelárii pracujem, ale stále a stále na neho myslím. už som asi neni normálna. vôbec sa neviem odreagovať. ani doma. Napr.: mali sme firemný večierok a ja som len sedela, bola ticho a myšlienkami som bola u neho. asi je to zrelé na psychiatriu. prijala by som nejakú radu, ako na neho prestať myslieť, vypnúť mozog, odreagovať sa.
