PPP vs. VZTAH

Sunshine, ja sa citim presne tak ako ty, az na tu bulimiu- u mna je myslim problem to, ze som nikdy nemala dobry vstah s otcom; bohuzial si to vacsinou odnasaju ti, ktorych mam rada. mam pocit, ze si pred kazdym muzom musim dokazovat ako ho nepotrebujem, ako viem zit bez neho a tak ho vzdy odozeniem, zatial to ziaden nevydrzal...

lill, love u so much :)

pytam sa... hovoris mi duse. u mna je to este komplikovanejsie. mam bulimiu a problemy nadviaat stabilny vztah. namiesto toho riesim niekolko vztahov zaroven. nie v promiskuitnom zmysle slova. ale tak, ze sa neviem rozhodnut pre jedneho. chcem, aj nechcem priatela. chcem jeho blizkost lasku, vasen. no nechcem prist o svoje sukromie, o cas osamote.dava to vobec zmysel?

Ahojky podľa mňa neni si divná.Aj ja mám ppp a každučký deň sa zaoberám svojou postavou,ako vyzerám a tak.Síce mám priateľa ale to len preto aby som nebola sama,pretože ja samotu neznášam.Ale necítim sa v tomto vzťahu dobre.Keď počujem ako mi priateľ povie,čo i len malú zmienku o postave,tak sa v ducho preklínam.A navyše viem,že by som mu o ane nikdy nemohla povedať a teda ma trápi,že mu musím klamať.Takže keby si mám vybrať asi by som bola radšej teraz sama než s priateľom.Pretože mám pocit,že všetka moja energia ide na školu a anu a na ostatok mi už jednoducho nič neostáva.Takže sa tým netráp,že si pripadáš iná,pretože ja mám tie isté pocity.

neviem, či moje hodnotenie ti nejako pomôže, ale myslím si, že nie si divná. aj ja sa točím stále len vo svete diét. priala by som si mať normálny partnerský život, no na druhej strane viem, že zatiaľ je to nejde. tento rok budem mať i ja 24 rokov, som sama a vieš čo? neriešim to. poznám samú seba. viem, že som často kvôli tomu debilnému jedeniu - nejedeniu, váženiu, chudnutiu - priberaniu statočne podráždená. takto si to sporadicky odnesie moje príbuzenstvo. predstava, že by som tým mala ešte ubližovať aj niekomu, kto by sa do mňa nejakou divnou náhodou zaľúbil (píšem asi ako typická ppp-čkárka, ale áno, čo kto na mne môže vidieť). a predstava, že by som mohla mať toho "pravého" a touto svojou radšej to nazvem len abnormalitou, by som ho mohla ľahko stratiť... nooo, to sa aj zle predstavuje.
neboj sa, všetko má svoj čas. ja som sa touto otázkou tiež dlho trápila. potom som našla skvelú kamarátku, ktorá ma naučila, že nie je všetko tak tragické, ako sa nám zdá v tom našom zašednutom svete. priviedla ma medzi svojich priateľov. a vieš čo? hoci ma ešte potrápi otázka partnerského života, hlavne, keď stretnem niekoho z detstva, nejakú milú tetušku, ktorá ma vídala ako malú a hodí mi otázku, či sa idem vydávať (no, ide ma trafiť), už sa tým tak nezapodievam, lebo som našla skvelých priateľov a konečne aspoň z času na čas opúšťam tie štyri steny, ktoré mi pripomínajú moju samotu a stratenie vo svete ppp.
skutočne sa netráp. nie si divná. jednoducho sa skús tešiť zo života a ver, že všetko má svoj čas.

ja viem ze je lepsi zivot bez toho iked si to neviem predstavit ale viem to
ale ide mi skor o to ze ci som divna ked nechcem mat ziadny vztah teraz ked na to ani nepomyslim
stale si hovorim ze ano ale neskor teraz jednak nemozem ale ani nechcem
som divna? alebo to je v PPP typicke?

Ja som mala dlhe roky bulimiu, 9rokov, no vzdy som tuzila po laske a po "normalnom" zivote. Uvedomovala som si ze to co robim nie je spravne a chcela som sa zmenit. Chcela som byt spolocenska a nie stale do styroch stien cumiet a na dno zachoda. Bulimia ma vsak casto brzdila v spolocenskom zivote, branila mi chodit von s kamaratkami, kedze som sa vkuse prezierala a riesila to, kde a ako budem vracat. Tak som sa zamilovala, teraz som uz vydata a cakam babatko.Doteraz sa vsetko tocilo len okolo mojej bulimie a snahy vyliecit sa, takze babatko prislo vhod. Zelam to aj tebe.

posuniem