Aj ja mam lasku svojho zivota, ale nie som s ni. Milovala som ho nadovsetko, ale skoncilo to. Bolo to tazke, ale musela som ist dalej. Dlho som sa lutovala, ale nakoniec som dostala od zivota- ako sa hovori- po papuli, aj za pomoci priatelov som sa uvedomila a sla dom dalej. Dnes mam svojho priatela, lubim ho a som s nim stastna, ale v mojom vnutri ostava asi najvacsou laskou zivota zatial on. A tak to musi byt aj pre teba. Mozes ju milovat nadovsetko, ale neorientuj svoj zivot len na nu, ved to je totalna hlupost! Zacni zit svoj zivot, najdi si nejake zabavy a aktivity, aby si si vyplnil cas a stretavaj sa s priatelmi- nie tymi jej! Hladaj si aj novych a bud k ludom co sa kamratsva otvoreny, aj ked viem, ze je to pri tvojich diagnozach tazke, ale musim na sebe pracovat aj sam. A nie sa slabosky vzdavat. Okr. ineho, ty si si sam zivot nedal, nevychovaval si sa sam, tak ak uvazujes nad tym, ze si ho chcies vziat- nebud egoista a mysli aj na tych co ti ho dali. Tvoji rodicia! Ich by tvoj skutok polozil! A aj ked sa na to pozera tazko, myslim, ze by to nebolo fer ani voci tvojej priatelke. Ak by si si ublizil kvoli nej, zrejme by si to vycitala cely zivot a chces skazit aj jej zivot? Ona tu narozdiel od teba ostane. Tak sa skus k tomu postavit tak, ze jej dobraj stastie a ty si buduj vlastne a ak to dokazes, mozete byt aspon kamarati. Nemyslim, ze by ti chcela ublizit. Chodili ste spolu dlho a od mlada a rozchody su pri takychto vztahoch bezne. Aj ty mas narok spoznat este dalsie baby a skusit to s nimi- len nie ich dookola porovnavat s nou. Drzim palce, hlavu hore a nerob sprostosti :-)