kamarati

jana2

Život bez priateliek si neviem vôbec predstaviť!To by ma zabilo.Potrebujem ich k životu,preto často organizujem stretávky.Či už zo školy,alebo bývalých spolupracovníkov,kamatátiek z detstva,no skrátka užší výber ľudí,s ktorými si rozumiem.Stretneme sa,pokecáme a ideme domov k svojim rodinám.Aj ty pouvažuj a organizuj.Mnohí sa doma nudia,ale nič neurobia preto,aby to tak nebolo.Uvidíš koľkých to poteší a prídu.

lienka8b

ja mám tiež len 1 kamošku ale nevadí mi to lebo mám lásku. záleží na tom koľko máš rokov podľa mna sa v mladšom veku hľadajú kamoši lahšie, ale málo ich stojí za to. čím je človek zrelší tým viac si vyberá

zuzika38

Ja som na tom podobne. Mam len jednu kamaratku, ostatni su len znami, od ktorych neviem co mam cakat. Este pred rokom som mala kopec kamaratov, same zury, bolo super. A zrazu sa vsetko zmenilo. Uz totiz nie sme v kazdodennom kontakte. a tak na mna zabudli. Asi som pre nich nebola taka dolezita. No ale zivot ide dalej.Priatelia su doleziti, len ich je tazke najst.

Alternativa

Dolezite je nedopustit, aby sa nas zivot zmenil na tu jednu velku nudu. A o tom nerozhoduju kamarati, ale kazdy za seba. Teda, aspon ja to tak citim a sa aj podla toho riadim. S usmevom hovorim, ze potrebujem den aspon s 25 hodinami. A mam aj kamaratov, ale nie na tych 25 hodin :o).