na prvy pohlad to nie je take extremne, ale uz nevladzem. je to psychicka zataz, podcenovanie, zhadzovanie, vydieranie zo strany rodiny mojho priatela.
asi zacnem od zaciatku...
chodime s priatelom 3roky a 11mesiacov, cize dajme tomu, 4 roky.
obaja byvame este u rodicov, sme pomerne mladi, ale kazdy kto nas pozna, hovori ze dost rozumny, co sa tyka zivota, chcem tym povedat, ze rozmyslame triezvo o buducnosti, nikdy nas nezaujimalo tzv. uzivanie a bezhlave minanie penazi v baroch - jednoducho, vieme co chceme!!zaobstarat si vlastne byvanie, manzelstvo a deti-v tomto poradi!!!co sa tyka byvania, priatel chce DOM-maly utulny domcek, kde budeme spolu cez zimu odhrabavat sneh, popri tom sa gulovat, snehuliaka postavit, cez leto prekecat len tak na terase pri vinku cele noci na terase a sledovat hviezdy..jednoducho to je ON!!woow...uzasny dokonaly len a len MOJ!!!
lenze ako maldi ludia, jedine co nam ostava, je vziat uver, najst pozemok a pustit za do budovania!!lenze na ten uver otrebujeme rucitela a tu sa to zacina kazit!moji rodicia s bytom nas odmietli, tak ostavali len "svokrovci", ktori maju novy rod. dom, ktori stavali 3roky a na vystavbu vyuzivali samozrejme syna, ano vyuzivali, je to tak!! maju este starsieho syna, (flakac, ktory ma na krku uvery, dlhy, debety...nezamestnany!!)ktory sa vedel vyhnut a nebol prinuteny robit..ked bol zamestnany, tak sa vedel vytratit, vyhovorit, maval nocne, cize musel pocas dna dospat!! ostalo to na MOJOM priatelovi!!nikdy pocas 3 rokov nemal volny den:praca, na stavbe so 22h vyspat a dookola to iste...3roky!!nikdy nepovedal jeho otec ani mama, sak chodte si oddychnut, vapadnite kdesi von odreagovat sa spolu sami!!NIKDY!!raz sme teda sli minule leto na 2NOCI do tatier a to nam doteraz vycitaju, ze sme sa boli flakat!!!ale to ze ich prvorodeny zatlkal nezamestnanost 2mesiace a chodil po nociach opity domov, rozbil uver 200.000tisic s chalanmi v krcme..to je OK!! a ete ho aj dotuju kazdy mesiac platia za neho ucty, nic nerobi-hnije!!uz len moj priatel ma ma momentalne v rodine auto, cize..ked sa nam podari byt konecne sami pocas tyzdna mozno 4x po slabej polhodinke, tak mu vyvolavaju, kdesi co robis, zavez ma odvez ma pridi pre mna chcem ist tam onam...cize robime taxikarov!nikdy nepovedal NIE!vzdy to bol on co musel ostat koli zalepeniu rozbitej vazicky doma, len on je sikovny on to spravi!!v pohode, treba si pomahat, len oni nevedia kde je hranica, ze hlupe vaticky do usi sa daju kupit aj zajtra, tak si priatel otvoril usta pri banalnom probleme s tycinkami do usi a bol najhorsi pre celu rodinu, ze sa jej odvracia chrbtom, ze sak aj on bude raz od rodiny nieco potrebovat, potom dolezie!to boli narazky na rucenie koli uveru!a je to tu!prisli prepisy do banky kataster, co si mali dat dokopy papiere ohladom ICH domu, prisli za priatelom nech im to zaplatime, nech im poziciane 15.000 na splatenie uctov ich prvorodeneho!!!moja reakcia:COOO???
ok, suhlasila som (musim pripomenut, ze mame spolocne peniaze!)...len koli tomu aby zas nevycitali priatelovi, samozrejme nie v mojej pritomnosti, inak by zas isli na psychiku, aka je on svina spina, obracia sa chrbtom RODINE, chodi sa len flakat(tym mali na mysli mna)...no a moja povaha, tvrdohlava musim povedat!!a mam svoju hrdost, oni nevidia ze sme im dokopy poziciali nase tazkozarobene peniaze nasetrene, na vselijake poplatky, kolky, dlhy...a ovela viac, nie oni priatelovi vycitaju, aky je skrblik, sebec egoista...a mna to boli!!
uz len koli tomu chcem BYT a rucit si budeme sami tym bytom!! a odideme bez ohlasenia, a oni ete 2 mesiace budu stat pri branke, s otvorenymi ustami, ze sma sa odstahovali aj bez nicH!!!
to chcem!!
nechcem aby nam vycitali, ze nam rucili..a bla bla bla...NECHCEM!!
asom uz tak na dne, ze mam chut dat priatelovi navyber, bud ja v byte-alebo cakanie, ponizovanie buzeracia bezomna!!
som hnusna, co??
som rada, ze som sa mohla vykecat, ja sa bojim ze by som tu stavbu, ten natlak psychicky nezvladla!!!
chcem im ukazat, ze sme uz dospely ledia a ked maju mat kopu reci okolo pomoci mladym ludom (nam), tak nech to nechaju tak!!
oni este pridu sami!!
SVOKRA verzus MOJA HRDOSŤ
co sa tyk auverov bank moznosti urokov, mame to obehane...uz planujeme takto skoro rok...
len tam je ten problem priatel -DOM!!!!!
ja BYT koli presne tomu, aby sme si sami sebe rucili nehnutelnostou!!!
a nie mali ako rucitela jeho rodicov!!!
a naviem ci mam byt hnusna a povedat v peknom vztahu BUD ALEBO...!!!!
id e o to ..ja nemam so svorovcami "zly vztah"..je to proste falosny vztah zo zvyku!
ostatna jeho rodina ma ma rada, to vidim podla rozhovorov, ze so mnou komunikuju ako s dospelou, (tie dospelacke problemy, praca..) ale jeho mama ako s deckom, typu, ako sa maju rodicia, chapete??a ked sa zachovame a zacneme, teda skor priatel hovorit NIE, budem ja pre jeho rodicov ta ktora ho huuucka proti, jeho mama do toho zapoji starku, tetu krstneho, kolegynu...a som JA ta zla....VSAK je to tak!!!
beriem troska do uvahy, ze si to popisla subjektivne, lebo ved clovek nedokaze byt nikdy celkom objektivny. ale ak je z toho iba 30 percent pravda, uz to je dost. urcite by som sa co najskor odstahovala a kaslala na to, co si o mne svokrovci myslia. ze tvojho priatela rodicia vyuzivaju, to moze mat rozne dovody. pocula si uz o tom, ze rodicia maju k svojim detom rozdielny vztah? vobec nie je take zriedkave, ze to dieta, ktore im pomaha a stara sa o nich maju radi menej ako to, ktore na nich kasle. zial, je to dost caste. aj toto moze byt taky pripad. z takejto situacie vidim jedine riesenie: odist od nich a zit si svoj zivot. a ako ti tu aj radili - netreba hned dom. ked viete setrit, chodte na to postupne. ak ste mladi, mate cas. dnes zeny bezne rodia medzi 30 a 40-kou, vyrieste si byvanie,a potom rozmyslajte nad zalozenim rodiny. ale pokial ide o jehorodicov, bola by som nekompromisna: ziadne vyuzivanie. ani auto, ani peniaze, ani sluzby v podobe prace. zacat od piky, sami, venovat cas sebe a budovat si zivot. hoci aj bez nich. ak neurobite razne kroky, a to obaja, nikam sa neposuniete. rodicia budu vydierat dalej. to nema do cinenia s vasou hrdostou. to je len pud sebazachovy, ktory u vas zatial dostatocne nefunguje. nevidite veci take, ake su, lebo si myslite, ze ked je niekto rodic, tak si vyzaduje zvlastne ohlady. ale nie je to pravda. ja som tiez rodic, ale svojim dospelym synom do zivota nekibicujem. a nevyuzivam ich. som stastna, ked im mozem pomoct ja. a nerozmyslam nad tym, ci sa mi to raz vrati. ani to nepokladam za samozrejmost. moje deti maju svoj zivot.vychovala som ich s muzom a to bolo vsetko, co som mohla urobit. preco by som si to teraz mala od nich vyberat? ved som ich porodila dobrovolne, nikto mi nedrzal noz na krku.
No som čakala, že napíšeš menej. Však to už je vek na osamostatnenie, a hlavne keď ste obaja pracujúci. Predpokladám, že sa nejdeš hneď vydávať a mať deti. Bývať so svokrovcami veru nie je žiadna výhra, mladí potrebujú byť sami. V dnešnej dobe je to však ďaleko ťažšie ako v minulosti. Teraz ak chcú mladí bývať spolu, musia sa zadĺžiť na veľa rokov a to nemajú istotu, či vydržia spolu. Ale vyskúšať to treba.Neuvažovali ste o podnájme?? Časom sa ti ešte budú meniť názory na mnohé veci, uvidíš ako sa to všetko bude vyvíjať. Veľa štastia.
jaaa ked budete mat deti bude to este horsie s tou svokrou bude ti do vsetkeho vrtat
suhlasim so vsetkymi prispevkami, priatel nech sa nenecha zneuzivat a nauci sa povedat aj nie
inak dopadnete tak ze sa vezmete a on bude stale doma pomahat rodicom a ty budes sama
bude to spociatku tvrde, same vycitky a vyhrazky ale nech musite si zit svoj zivot a oni svoj
a da sa rucit aj kupovanou nehnutelnostou, tam rucitela nepotrebujes, ale potrebujes dost vysoky prijem a aj mat cosi nasporene
hypotekovy uver sa dava do urcitej vysky, napr. len do 70 percent hodnoty nehnutelnosti.
Ahoj Ja...,nečítala som čo ti odpísali, len tvoj príspevok a môj názor je taký, že treba vysvetliť priateľovi, že netreba všetko hneď. Vieš koľko mladých ľudí začínajú v garzonkách či 1-izb. bytoch? A ručiť sa dá aj nehnuteľnosťou, nemusia len rodičia. Skrátka postupnosť krokov sa musí zachovať.
Ja by som ale v tvojom prípade riešila iný problém. A to je tvoj priateľ. Dáva sebou manipulovať a psych. sa vydierať už teraz, čo bude potom, tým že od nich odídete a nebudete od nich nič chcieť sa nič nekončí. Oni vám ešte poriadne strpčia život a potom bude toto s domom a ručením len banalita. Ty si hlavne vyrieš postoj tvojho priateľa a jeho rodičov kým je čas urči hranice. Rodičia budú najprv frflať, že sa od rodiny odvracia, ale to ich prejde, keď pochopia, že sa neodvracia. Musim už končiť, napísala by som viac, tak držím palce a skús porozmýšlať nad tvojím problémom z inej strany.
cize ak tomu dobre rozumiem...
nech sa rozhodneme s partnerom akokolvek, ci uz byt sebestacni, alebo primeme pomocnu ruku jeho rodicov aj ked za brutalnych podmienok, stale tu budu, zhadzovat otravovat, ponizovat, hrat na nervy...myslite ze to robia naschval???
ako mozu byt tak hnusni, vsak boli tiez maldi, mozno ukrateni...
no nic, proste tu budu stale a treba si aj napriek tomu, ze nam pomozu a MY im budeme nieco dlzny, stanovit si urcite podmienky???co sa tyka nasho vztahu a sukromia??
a ked budeme byvat spolu uz SAMI, budeme mat pokoj, da sa potom uz skor povedat NIE??zoberu to ze tam uz nebyva??
tazko povedat co??
len z vasej skusenosti.....
Ja som to nemala až také ťažké, ako ty, ale tiež som musela partnera učiť, že žije so mnou a nie matkou. Jej to síce vadí, ale presadila som si u neho, že nebude cestovať za ňou každý víkend, že nebude všetko po jej, už ma nemusí, ale je to jej problém. Buď to pochopí, alebo ma to nezaujíma. Priateľovi to trocha trvalo, ale treba na neho ísť postupne. Zlatko, dnes by som si rada vyšla, keď ti povie, že naši to, alebo to, tak mu povedz, či nie je dospelý a že by sa mohol rozhodovať sám za seba. Alebo niečo také: zlatko, pozývam ťa na romantickú večeru s prekvapením - kúp mu nejaký dareček (napr. sebe sexi spodné prádlo), popros ho, nech si vyplne mobil,...a tak. Držím palce. Čo sa týka svokrovcov, už ostanete asi navždy vy tí zlí, ale za váš život to predsa stojí
no oni a pochopit ze sme partneri???...ono to je skor tak ze si to nechcu pripustit, ze sme dospeli ludia a partneri!! oni nas beru ako male deti, pubertiakov, tak ako ked sme sa spoznali (pozname sa skoro od detstva-boli sme susedia v panelaku), a je tu dalsia vec na ich obhajobu, naco sa furt spolu flakat, to ich "kam zas chcete ist??furt labzujete" je to ze pracujeme v rovnakom zamestnani, cize sme kolegovia, ale to co sme spolu je LEN pocas cesty domov, ked ma zavezie.inak neexistuje, predsa sa len snazime v praci sa vyhybat koli reciam.takze oni nas brat ako dospelych-NIE!a z casti si myslim ze je to aj pre to, lebo jeho rodicia ako 19 a 20rocni cakali dieta zobrali sa abyvali v svojich svokrovcov, preto to z casti od nich beriem ako taku malu zavist, ked mame viac ako oni ked do toho vhupli a berieme zivot trosku zodpovednejsie a chceme si trosku uzit mladost v nasom hniezdocku!
co sa tyka rozhovorov s partnerom, zacnu z mojej strany hadkou koli vybuchu a skoncia...ved ano spolu to nejako zvladneme...asi musim na to trosku inak a ocakavat od toho rozhovoru aj viac ako len utechu!!!
a rozhovor s rodicmi??
stretli ste niekedy takych ludi, s ktorimi sa jednoducho neda, maju len a len svoj svet??? nepovedzte ze NIE!!
a ked im niekto oponuje tak je nepriatel??
ja mam na takych ludi stastie..su taki aj moji a priatelovi rodicia!!
