Ahojte,
moj vztah s priatelkou trva uz sedem rokov. Byvame oddelene.
Ma dceru v teenagerskom veku. Problem je v tom, ze obcas ma prepadne pocit, ze ma
vobec nemiluje. Uz trikrat zabudla na moje narodeniny, nema zaujem ani snahu aspon nejakym konverzacnym sposobom sa zucastnovat na mojich starostiach, milujeme sa uz len raz mesacne,
viac nechce ... Ja i po 7 rokoch stale po nej tuzim a pripada mi rovnako krasna ...
Neustale, skoro kazdy den niekde beha s kamaratkami, mna uz von vobec nevola, nevola ma uz ani k sebe, aby som u nej prespal ...
Uz asi dva roky mi nepovedala, ze ma miluje, ani ze sa jej pacim, nezabudne vsak nikdy skonstatovat, aky je ten, ci onen moj kamarat fesak ...
Uz niekolko krat som zistil, ze jej odpovede na moje otazky nie su uprimne. Zatajuje, ze bola niekde v spolocnosti muzov. Vsetky jej kamaratky su rozvedene zeny, alebo slobodne matky, ktore maju posramotene nazory na muzov. Kamaratky taha vsade so sebou, dokonca i ked sme spolu, snazi sa stiahnut jednu so sebou. Temam o nasom vztahu sa dosledne vyhyba a mlci.
Jej chovanie ma dost casto ponizuje a bytostne rozsculuje. Som uplne sklamany a cim sme spolu dlhsie, tym viac na mna kasle.
Chcem sa preto spytat hlavne Vas mile damy a slecny, ktore mate vztahy niekolko rocne: Je mozne, aby sa takto spravala zena, ktora miluje svojho partnera? Aky je Vas nazor na to?
Tono