Veľmi dobre viem, čo je to prejsť od anorexie k prejedaniu sa.
Meriam 165cm a vážim 67kg. Presne tak. Ono to začalo celé minulý rok, keď som maturovala. Moje vzťahy s mamou sa na 100% zničili a ja som sa presťahovala k ocovi. Bola so mtaká sama. Ja a mojich nešťastných 59 kg. Proti tomu som musela niečo robiť. Tak som prestala papať, a keď som papala tak veľmi málo. Koľko so msi len hľadala výhovoriek, že ma bolí brucho, že som už jedla, že mi to nechutí a bla bla...S mamou som nebyývala, tak tá ma nekontrolovala a ocovi to bolo viac-menej jedno. Chodila som s ním do roboty, na brigádu a môj jedálniček vyzeral asi takto:
raňajky-káva
obed-káva
večera-káva/ ovocie
+ cigarety
Samozrejme kilečká šli dolu, nemala som vtedy váhu, ale viem, že som skočila na veľkosť XS, keď som si kupovala oblečenie. POtom sa znovu stal nejaký problém u nás doma a ja som utiekla do Bratislavy. Bez koruny, bez čohokoľvek, behala po brigádach a zasa bola sama. Taká sama. Peniaze keď som mala so mprefajčila alebo ani neviem čo s nimi robila. Samozrejme niekedy so mnormálne jedla, mala som tam kamarátku, ktorá mi zvykla robievať desiaty a obedy a podobne, ale v podstate, pokiaľ mi niekto jedlo nenarval do krku, nejedla som. Neviem, koľko som vážila, ale viem ,že nohavice, ktoré dnes neoblečem mi vtedy padali a to bolo august. V septembri som prišla domov, pomerila sa s mamou a začal čas prejedania. Za mesiac som skočila na váhu, akú mám dnes a možno mám ešte aj viac. Neviem. Cítim sa strašne. Nechcem chodiť von, nikomu sa ukazovať. Menzes mám nepravdelný. Moje stravovanie vyzerá niečo na štýl:
Pondelok-nejem nič, utorok tiež nič, streda-nedeľa prejedanie. PRejedanie, kedy so mschopná zjesť za jeden záchvať 4 rožky, 2 čokolády, 2 klobásy a vôbec všetko čo vidím. Dospela som do štádia, kedy to neviem ovládať a jediné po čom túžim je schudnúť na 47g. Dnes som sa zasa prejedla. A predpokladám ,že zajtra zas anebudem jesť. Je mi zle zo seba, je mi zle zo všetkého, ale neviem to kontrolovať a nie je nikto, kto by mi pomohol.
