Adopcia

áno, takmer. jednu od polroka a druhú od jeden a pol roka.

pcolka, máš tie tvoje baby od malinka?

niekedy sú adoptované deti "vydarenejšie", a hlavne vďačnejšie ako vlastné

ja mám dve dcery adoptované, sú to biol. sestry a už majú skoro 5 a 6 rokov. sú úžasné....scarlett,to či ti dieťa nebude utekať v puberte, či nebude vzdorovať a či s ním budeš kamarátka nevieš ani pri vlastnom, ako vieš že to ti neujde. podľa toho sa to vôbec neposudzuje. boli ste v destskom dojčenskom domove? viete ako sa vyvíja mozog dieťata ktoré vyrastá v rodine oproti mozgu dieťaťa čo vyrastá v domove? je to niečo hrozné. garantujem Vám, že keby ste to všetko videli...

nie, nikdy

Mám kamošku, ktorá má adoptovanú dcérku od malička, teraz má mala 4 roky. Je to pokladík, pre ich celú rodinu. Sú velmi šťastní, a mala ich zbožňuje aj maminu aj tatina.

Prečo nie, ak by som nemohla mať vlastné dieťa, 100%by som nad adopciou rozmýšlala. Je vela detičiek čo potrebujú rodinu, teplo, a hlavne lásku a pocit bezpečia. Viem, ako sa dieťa domáha pozornosti, mám malého anjelika doma. Velmi si vážim ludí, ktorí sa odhodlajú adoptovať si dieťa, a prijať ho za vlastné, klobúk dole.

rozmýšľala som nad tým už v detstve. neviem ako by to prijali moje deti. najmenšia má 5 rokov a nie veľmi rada sa delí o hračky, preto jej vodím domov kamarátky zo škôlky a pracujeme na tom. neviem či by som zvládla adoptované dieťa, či by ma prijalo za kamarátku, či by neutekalo v období puberty, či by nevzdorovalo, či by som nezlyhala...s citmi sa nedá hazardovať. musela by som dlho navštevovať takéto zariadenia, pozorovať deti ako sa hrajú a správajú voči ostatným, vedieť o jeho rodine - myslím povahové črty, nie údaje ako meno a pod. tak by si aj dieťa mohlo vybrať rodiča, nielen rodič dieťa. potom by som ho vodila ku nám na víkendy, po čase by sa ukázalo, či to chcú obe strany.

...keby mi zdravie sluzilo,ano,aj som nad tym rozmyslala...uz davnejsie...