s priatelom sme spolu uz vyse roka, do septembra bolo vsetko oka.. ale od septembra ma nove zamestnanie, (je to sice v mieste kde byvame) ece k tomu aj sportuje (hrava za jeden klub) od rana je v robote a z roboty ide rovno na trening, domov prichadza okolo 9 večer a kedze spolu nebyvame vlastne nemame sancu byt v ten den spolu... volno od treningov ma len 2 dni v celom tyzdni... viem ze vzdy ked moze je so mnou ale pri najlepsej voly je to max. tie necele dva dni.... cely tyzden je mi hrozne smutno a tesim sa na tie chvile ked budem s nim.. ale ked som s nim vidim na nom aky je neuveritlne unaveny a bojim sa toho či moze toto zivotne tempo vydrzat... teraz najnovsie ho dokonca volaju do roboty aj na cele soboty... strasne moc ho milujem aaa som dost z toho zufala...
je tu niekto taky ako ja???
leila7
katika88
Leila7 ja prezivam cosi podobne, moj priatel zacal chodit do roboty a ma denne aj nocne 12 hodin denne potom ma vzdy 2 dni volno ale prvy den sa musi spamatavat z nocnej a vidime sa az na druhy volny den, kedze sa to tak strieda tak sa vidime asi tak dvakrat do tyzdna.Tiez je na nom vidiet ze je strasne unaveny a ledva zije...
Mne je tiez strasne smutno za nim ale musela som si zvyknut tiez zacal s pracou v septembri.Ono sa da na to postupne zvyknut len mna trapi ze je potom taky unaveny a casto je z toho podrazdeny.
