stalo sa vam uz, ze ste s niekym chodili, mali ste ho velmi radi, dokonca ho lubili a potom zrazu nic? jedneho dna sa zobudite a uvedomite si, ze toho cloveka uz nemilujete, hoci ho mate stale velmi radi. odzrazu nie je pre vas nicim viac, nez len velmi dobrym kamaratom. a pritom on vas nadovsetko lubi a zniesol by vam aj modre z neba. a co teraz? nikdy som nebola clovek, ktory veril na vecnu lasku, vedela som, ze ten pociatocny stav zamilovanosti raz prejde, a ze manzelstvo nie je uz ani tak o laske, ako skorej o vzajomnom porozumeni. ale vzhladom na to, ze spolu chodime "len" dva roky, sa mi to zda prirychle vytriezvenie. rozist sa a cakat na nejake noveho princa na bielom koni alebo sa novej situacii prisposobit, kedze takeho dobreho cloveka uz asi nikdy nestretnem?
a co teraz?
hmmm...nemyslim si....clovek sa nemoze zmenit tak radikalne na zaklade takejto skutocnosti...a hlavne, ten chalan ma uz 29 rokov....ja som o dost mladsia od neho...ale ti co nas poznaju, vraveli, ze niekedy im to pripadalo naopak...ja mam 22. ale to je jedno...ako som spolinala, dlho to uz bolo naprd a aj slepy by to videl, takze preto si myslim, ze by sme trpeli a hlavne on viac, keby som ten vztah neukoncila....tak ci tak by sme sa rozisli..ale bolo by to o to tazsie...
a nemyslis niekedy na to, ze keby si sa s nim nerozsila, ze keby sa to cele nebolo stalo, tak by sa s nim nestalo to, co je teraz? ze po vasom rozchode sa istym sposobom zosypal a je to ciastocne tvoja chyba? (nie je to myslene ako vycitka)
vies, ja si myslim, ze on uz tiez vedel, ze veci nie su v poriadku...chlapi mozu byt akokolvek obmedzeni, ale toto vytusia...Dlho som vahala...nechcem vyzerat, ze mam srdce z kamena..fakt som kedysi bola presvedcena, ze to je laska na cely zivot...planovali sme uz spolocne byvanie....ale bolo to takto lepsie a myslim, ze to pochopil...stretavame sa v ramci spolocnej partie, ale inak nic viac..nevolame si, nepiseme.....chalani mi vraveli, ze tazko povedat ci trpel, lebo on sa hned potom akoby utrhol z retaze...zacal vymetat podniky a tak..hlavne, ze ked bol so mnou, stale by najradsej nevystrcil nos z domu...sem mi dava najavo, tak dost nasilne, ze ako mu je dobre...uprimne...rozisla som sa s nim zaciatkom juna, cize zhruba pred pol rokom...najskor som mala vycitky, ze som mu ublizila a ze to isto raz olutujem, lebo uz nikoho takeho nestretnem..ale potom som zistila, ze lutovat nie je co a ten clovek sa mi normalne sprotivil....nachadzam na nom teraz take vlastnosti, ze sa niekedy pytam samej seba, ci som bola vtedy slepa ked som to snim tak dlho vydrzala...naozaj, tym rozchodom som rozkvitla, som uvolnenejsia a hlavne stastna...aj ked zatial sama....
ev, a co ten tvoj chalan? ako to prijal? ja sa toho najviac bojim...ten moj tiez vie, ze nieco nie je v poriadku, resp uz sme sa o tom aj viackrat rozpravali a vie, ze uz k nemu necitim to co na zaciatku. stale sa vsak snazi to nejakym sposobom napravit, vzdy nieco vymysla, aby som sa s nim nenudila. on by urobil vsetko, aby som s nim zostala a kedze ho mam rada, nemam srdce sa s nim rozist. a ja sa tiez bojim, nechcem o par rokov zistit, ze som urobila obrovsku chybu..
ja som tiez hodila s mojim 2 roky, a stalo sa mi toto, ale nie ze som ho prestala milovat, len sa m s nim nak nechcelo byt, to bolo ale asi tym, ze u nas 4 mesiace byval, lebo jednoducho prerabali byt a nemal by kde spat, tak bol u nas....... ale potom to bolo zasa ok, neak sa to napravilo, asi peto, ze sme boli spolu dennodenne...
ja som zazila cosi podobne, dva roky som chodila s chalanom a potom nastal akysi zlom, uvedomila som si ze ho uz asi nelubim a zo zaciatku som sa bala, ze to nepochopi, tak som mu nic nevravela ale vlastne v takomto vztahu sme trpeli obaja, lebo on videl ze sa cosi zmenilo..no nakoniec som to ukoncila a hoci som isty cas trpela, uvedomila som si ze to bolo spravne a po case som si nasla skveleho partnera s ktorym som dodnes
mne sa toto stalo..chodila som s chalanom 3,5 roka a posledne mesiace u mna nastal nejaky zlom, ze...ja ho uz vlastne nelubim!!!!tak som sa s nim rozisla..a nelutujem to...ani raz som to neolutovala, a pritom tie roky stali za to....myslim, ze nema zmysel to predlzovat nasilu...laska sa nevrati len tak...vela stastia...
presne tymto istym si teraz prechadzam aj ja, a neviem co robit,lebo sa mi nechce verit, ze tak z nicoho nic som ho prestala milovat.. dufam, ze to je len nejaka prechodna faza a vsetko bude zase v poriadku..
