Ked tak poeram na svet,na ludi.. Mavam take chvile,ze najradsej by som uz nebol. Pracujem ako kon. Snazim sa ako len mozem. Chcem len to najlepsie. Neublizujem. A predsa nic nevychadza. Som na samom dne. Takych chvil bolo mnoho preco to nepominie? A navyse prichadzaju spomienky z minulosti a tie ma ubijaju este viac.
Niekedy uz nevladzem.
a ,co ta trapi?
ahojte. Obcas nevladze kazdy. Treba sa vsak sustredit na to podstatne, a nerobit si zbytocne zo zivota peklo. Nikdy sa vam nepodari vyhoviet kazdemu...a ked sa budete brat prilis vazne, tak sa budete len trapit.
Mozno by pomohla nejaka tzv.psychohygiena. Ide vlastne o to, ze vecer si lahnem v rozumnom case do postele, skludnim sa, rozanalyzujem si den, zhodnotim, co som zvladol a co nie... dnesok si nejako uzatvorim. Premyslim si v casovom slede, co ma caka zajtra, a ako by som tie moje drobne ciele chcela dosiahnut a potom naozaj idem spat.
Ja viem, ze to teraz zneje tak vtipne. Nie som ziaden psychoterapeut, a kazdemu cloveku moze pomoct nieco ine...tak treba skusat, co vas privedie k tomu, sa na chvilu zastavit a premyslat. Lebo tym sa aspon na hvilu zastavi ten kolotoc dni a clovek sa so situaciami lahsie vyrovna.
Prajem vam vela stastia do zivota
to sa ti necudujem.kazdy sa za niecim nahana v dnesnom svete kazdy chce vsetko stihnut a nie je cas si lahnut a normalne si oddychnut a vycistit si hlavu.