zdravim vsetkych, ktroi ste si otvorili tuto temu. a vopred dakujem vam, ktori zareagujete...
uz dost dlho sa citim uplne nestastna, smutna, prazdna a zbytocna. som mlada baba, mamcelkom rada svoju pracu, mam skolu, kamaratov, ktorych mam rada, rodinne zazemie... mam v podstate vsetko, co mlady clovek potrebuje mat k tomu, aby bol spokojny. no napriek tomu sa nedokazem tesit, aj ked si to velmi zelam. casto mi je do placu zo svojej zbytocnosti a chcem byt sama aj ked viem, ze pootm to bude este horsie.. neviem co robit v buducnosti a ked si ako-tak vykreslim plany, tak ich analyzujem a pridem na to, ze vsetko aj tak nema vyznam...
neviem neviem neviem...
Preco som stale nestastna?
no to by aj mna zaujimalo... ja sa citim rovnako zbytocne, ale mam aj dovod. keby som mala to co ty, som asi stastna. nechapem...
...uz si sa sklamala v niecom,ze mas takyto postoj?na ukludnenie si kup B-komplex forte...z lekarne...povzbudi ta.../prides na ine myslienky/
co mam potom povedat ja? Pred tristvrte rokom mi zomrel moj najlepsi kamarat a spolocnik- pes, ktoreho som milovala najviac na svete. Priatelov nemam takmer ziadnych- tych co mam su mimo SR,alebo v dost vzdialenych emstach, takze osobny kontakt nehrozi, A moj milovany priatel vyzera posledne mesiace, ze ho uz poriadne ani nebavim. Takze co mam povedat ja? Ani s nikym von vybehnut, porozpravat sa, priatel vela casu so mnou nechce travit, tak som stale sama.
Ja mam dojem, ze sa potrebujes brutalne, ale strasne a blaznivo zamilovat. A musi to byt samozrejme obojstranne. Vtedy budes vidiet vsetko ruzove a krasne. Neboj sa, tieto nalady ta prejdu. Prejde si tym kazdy druhy mlady clovek. Hlavu hore.