Zabil sa mi manzel-nevlaadzem

mery myslím si že psychológ nie je na takéto problémy. ak si na tom vážne zle mala by si skúsiť psychiatra. predpíše ti aj upokojujuúce lieky. samozrejme také ktoré neublížia dieťatku. strata človeka veľmi bolí. mám priateľa, ktorému sa zabila mlada manželka a ostal sám s 6 ročným synom. Plakal mi v nárúči a ja som mu nemohla nijako pomôcť, V tomto toti nemôže pomôcť nikto.
A v susednom vchode sa tiež pri autonehode zabila manželka a ostal otec s 2 malými synmi. veľmi trpeli ale museli žiť ďalej. a krok za krokom sa spamätávali. ja osobne sa desím myšlienky, že raz mi odídu rodičia.
-
tvoj manžel by určite nechcel, aby si sa trápila. ak by ste si vymenili úlohy, čo by si si želala? aby sa zas usmieval,nesmútil, tešil na babätko. a to chce aj on pre teba. začni s prechádzkami, navštevuj rodinu, kamarátky, choď na kávu, čítaj, štrikuj niečo pre babätko, alebo čítaj toto fórum a raď ostatným. alebo si kúp poznámkový blok a píš. skús napísať svoj život. odmalička, cez dospievanie, zoznámenie s ním atď. budú to bolestivé spomienky, ale na papieri budú vyzerať inak. alebo píš o každom dni ako ho prežívaš vo forme listov manželovi. no jednoducho sa niečím zamestnaj. ver mi že keď sa narodí dieťatko, tak prvé momenty budú ťažké, ale potom budeš mať starosti a ten žiaľ bude zo dňa na deň menší. A zrazu zistíš, že sa pri pohľade na babätko usmievaš a usmievaš sa aj na ostatných a máš radosť ako rastie.
A že sa tešíš na zajtrajší deň a že ten smútok je menší. Spomienky ostanú, len ten žiaľ sa pomaly stratí a ty budeš opäť šťastná. Tak ako by si to želal ON.

Dieťa - to je časť manžela, ktorý tu vždy bude. A preto musíš stále myslieť na to, že je tu dieťa, na ktoré musíš sústrediť celú svoju osobu.

Napíšem ti príbeh mojej priateľky. Bola v 3. mesiaci tehotenstva, ked ju postihol rovnaky osud ako teba - smrteľná autonehoda manžela a budúceho otca. Bolo to veľmi ťažké, nevedela sa s tým vyrovnať. A prišiel veľký problém - predčasný pôrod jej synčeka a boj o jeho život. Príčina bola všetkým jasná, veď tak veľmi trpela psychicky. Mojej priateľke to otvorilo oči. Predsa má pre koho žiť, syn ju bude ešte dlho životne potrebovať. Synčeka pomenovala po ocinovi. Dnes má malý 3 roky, je zlatý a moja priateľka je vyrovnaná. Neviem, či je šťastná, istým spôsobom určite áno. Žije pre malého, je perfektná mama a nezaoberá sa tým, čo zmeniť nedokáže.
Ethel ti napísala aj moje slová. Je to tak, musíš žiť ďalej a to tým viac, že za pár mesiacov budeš mať doma to nevinné a bezbranné dieťatko, ktoré ťa bude veľmi potrebovať. Budeš musieť byť za oboch rodičov. K tomu potrebuješ veľa sily, zdravie a lásku. Lásku k tvojmu dieťatku a budeš dostávať aj ty jeho lásku. Čaká ťa nádherné obdobie, urob pre to všetko, čo môžeš, veľmi ti to prajem.

mery všetko chce svoj čas.Je to ešte veľmi čerstvé.Hlavne sa nesmieš uzatvárať pred svetom musíš stále niekde chodiť medzi ľudí.Myslí na dieťatko veď ste sa spoločne naň tešili.Pokiaľ si nebudeš vedieť sama pomôcť skús psychológa,dobré kamarátky,niečim sa stále zamestnávaj, len prosím nesmieš na to stále myslieť.Teraz ma možno odsúdiš,ale obmedz návštevu cintorína určite viem o čom hovorím,drž sa moja dopadne to dobre.

martina25:Dakujem ti za podporu.Neprajem nikomu aby okusil to co ja.Doteraz som si to nevedela predstavit,ale je to akoby sa vsetko vo mne trhalo.

Ku psychologovi chodim kazdy tyzden,ale mam pocit,ze nase sedenia ma este viac deprimuju,preto som sa obratila tu,ked nic ine,tak aspon som sa vyrozpravala.Potrebujem dat zo seba tu bolest prec.ethel,dakujem.Tvoje slova su asi presne to co by mi povedal,ale to mi dodava este viac zialu,ze nikdy nebude vidiet nase babo,ze ho nikdy nepopestuje,ze sa s nim nikdy nebude hrat.

Veľmi mi je ľúto, čo sa ti stalo. Ja mám manžela a 3-ročného syna. Neviem si predstaviť, že by som o niekoho z nich prišla. Je to tažká situácia, ktorú musíš prekonať. Je to ťažké, ale stále je tu niekto pre ktorého musíš žiť. Je to tvoje nenarodené dieťa, ktoré ťa už teraz potrebuje a ty potrebuješ dieťatko.

toto je viac než ťažká otázka:-((
Na to dokážem odpovedať len jedno-Zamysli sa nad tým,čo by ti na toto povedal on keby mohol....povedal by určite-chcem aby si žila pre naše spoločné dieťa,pre niekoho v kom prúdi aj moja krv....Začni žiť nový život,budem stále pri tebe.....

mery odporučam ti naštvíviť odporník ,a nejakeho psychologa, a aj nejaku dobur kamošku ktorá ta poteši a nenecha ta samu