Viem, že to sem nepatrí, ale potrebujem poradiť asi najmä od chlapov. S priatelom sme spolu pomaly 3 roky, z toho 1,5 roka už býva u nás. Všetko bolo krásne a super, ale zrazu sa niečo stalo...Má nejaké depky už asi 2 týždne. Povedal mi, že sám nevie, čo mu je. Že by išiel najradšej niekam preč od všetkých a že mu všetko a všetci mu ide na nervy, aj ja. Povedal mi, že nemôže žit so mnou, ani bezomňa. Povedal, že ma lúbi,ale niekedy, keď sa ho na to spýtam, tak povie, že nevie. Obvinil ma z toho, že mu prejavujem málo citov...Je chladný.Viem, že nikoho nemá, v tomto to nieje. Nechápem mužské myslenie, tak možno by ste mi mohli pomôcť vy. Sme dokonca už zasnúbení. Ja som ho do toho netlačila, skôr som cúvala. Teraz..neviem, čo bude..či sa to nejako upraví, alebo ma opustí. Neviem si bez neho predstaviť život a on to vie a nechce mi ubližovať, ale niečo sa v ňom deje a ja mu kurva neviem pomôcť :(( Je taký už druhý týždeň a mne to trhá srdce...Aj by sa zdalo, že všetko je OK, pretože sa bozkavame, maznáme, milujeme..ako vždy. Ale proste niečo mu je...Za každú odpoveď veľmi pekne ďakujem.
Skúste pomôcť aspoň vy, chalani
nestastna, nenechaj sa tym chrapunom vyprovokovat :) ze kamos, chudatko utlacane :)
inak myslim si, ze ho ubija vas stereotyp, asi sa zacal citit uz zle...chapes, byva u vas, nic neni jeho...a stale to iste dookola. poznam taky vztah, ale v opacnom garde
toho "kamosa" si nevsimajte,totalny debil....
ešte niekto prosím ? s nejakým typom, ako to mam riešiť, alebo..čo mam robiť ?
pre kamos - určite na mňa neserie. nie je taký kreten ako väčšina chlapov. česť výnimkám. keby na mňa sral, tak už pri mne dávno nie je. ale aj tak dakujem za príspevok...
Toto si myslela aj moja kamoška. ALe on si tak neskutočne s nimi rozumie,že sa tomu až nedá veriť. S mamou tancuje po kuchyni, s tatkom vykecava čosi aj popijú, dokonca aj s babkou si vie najsť reč. A tak isto zasa ja s jeho rodinou. O byte sme už premýšlali,ale nemáme teraz korunky. Najprv sa mu to zdalo,ale teraz sa mu nikam ani nechce. Raz tak a raz tak. Neviem, čo chce..
Jednoznacne potrebujete svoje hniezdocko.Nikto nechce byvat so svokrovcami, myslim si, ze v tom to je.
Vám sa to povie lahko, keď ja už nevládzem sa na neho takéhoto pozerať :( Ja ho do tej svadby nenútím. Práve on bol vždy ten, čo o tom tak básnil. Aj o bábätku. Skôr ja som mala z toho strach..Toto je moj najdlhší a asi aj najvážnejší vzťah a jeho tak isto. A stereotyp to ano, to tam asi bude, len ako to zmením, čo mam robiť ? Mam sa aj ja tvaríť chladne, aby sa uvedomil, alebo ho proste utešovať? PS Práve teraz mi volal jak ma lúbi. Akokeby cítil, že som smutna :(
Mozno potrbuje len oddych,ujst na chvilku od toho stereotypu..Kazdy mame aj horsie chvilky aj lepsie chvilky.Kazdopadne by si mala pri nom stat,nech sa deje cokolvek a snazit sa mu slovne pomoct a pozdvihnut mu naladu..Ked ma nejaky problem,ktory by si chcel vyriesit sam,casom ti to povie aj sam..
mozno si uvedomil ze sa este nechce viazat. kolko ma rokov? mal predtym uz nejake ine dievca?
No doteraz také nemal, som proste z toho zúfala. Neviem, čo mám robiť. Nechcem sa ho na to furt pýtať a byť otravná, ale trhá mi to srdce. Keby mi tak niekto vedel povedať, že to prejde, že bude všetko ako predým a že sa tomu len zasmejeme potom..ale túto istotu nemám. Čo ak ma opustí ??
