Ahojte:-)
So zavistou sa vacsina ludi stretava v priebehu celeho zivota,ak nie stale.
Tiez patrim k tym ludom,ktorym sa zvykne zavidiet a pritom ja touto vlastnostou nedisponujem,skor naopak-vsetkym prajem len to naj,lebo verim,ze ak clovek zela druhym ludom dobro,je pozitivny,umyselne neublizuje,atd-tak by sa mu to tiez v takejto forme malo istym sposobom vraciat.
A ak "zavidim"-tak len sposobom startovacieho motora,to znamena-ze ma to nastartuje/motivuje,aby som aj ja cosi podobne,ak nie viac dosiahla a mala.No nezavidim ze to ten druhy ma,alebo niecim disponuje.Len ma to proste motivuje byt este lepsou,vykonnejsou,viac sa snazit a tak.
No a teraz k mojmu "problemu".Ako som uz spominala,zavidelo sa mi aj prv ako i celej mojej rodine,aj ked vsetko co mam-som dosiahla len tvrdym sebazaprenim,neustalym pracovanim-zdokonalovanim sama na sebe,pracou,studiami,usilim,atd.No ta dovtedajsia zavist bola aspon v unosnej forme,nesiahala-nerozbijala vztahy,nezasahovala tak intenzivne do zivota ako v mojej sucasnej situacii..
A ta moja sucasna situacia? Mam priatela,ktory sa dost vymyka oproti ostatnym ludom.Sme spolu viac ako 2roky,sme zasnubeni,mame pred svadbou.Tym-aky moj snubenec je aj ako clovek-osobnost,cim disponuje,co vsetko vlastni,ma,zije,atd-sa stretava tiez s tymto fenomenom zavisti do takej miery,ze zije dost izolovane-len v kruhu najblizsej rodiny,skor ma priatelov v zahranici ako tu,no a pravda ma mna.
Mozno som jeho situaciu v akej tu zije zo zaciatku dostatocne nechapala,ale tiez to uz zacinam pocitovat na vlastnej kozi-rodine,nieto este u cudzich/menej blizkych ludi,znamych,priatelov.
Ako sa da proti zavisti bojovat,chranit sa proti nej??Som spolocenska a chybaju mi proste kontakty.Nerobim myslim nic zle,vobec sa nevyvysujem nad inych,nechvalim,nechcem zbytocne na seba upriamovat pozornost a aj tak sa mi proste zacinaju napr.najblizsi z rodiny vyhybat.Ci uz je to brat s rodinou,alebo jedina sesternica a najblizsia priatelka v jednej osobe,atd.
A boli to.Boli sme zadobre cely zivot a teraz zrazu kvoli zavisti zabudnu na to co bolo,co nas roky spajalo?Je mi to luto a vlastne si zacinam uvedomovat,ze po svadbe budem chtiac nechtiac izolovana a budeme len my.Ja a moj muz.Vsak to je OK..no tie socialne kontakty s inymi ludmi mi budu proste chybat,lebo aj to zivot istym sposobom obohacovalo a naplnalo,hm
Takze ak sa s tym stretavate aj vy,ako bojujete proti tejto pliage,akou je zavist??Staci sa len obrnit a jednoducho "kaslat" na tych co im zavist zatemnila mozog?Ked vidim,ako reaguje blizka rodina,ako potom budu reagovat menej blizky ludia,znamy?Skor sa obavam istej izolovanosti,samoty.Viem,ze budem mat fantastickeho muza,tak aspon to je naplast za straty ostatnych kontaktov a doterajsich vztahov s inymi ludmi..
Máte nejaky osvedceny recept proti zavisti vy?Ak hej,podelte sa s nimi-dakujem:-)