ZÁVISŤ..ako proti nej bojovať?

ja nikomu nic nezavidim a cudujem sa ludom ktori niekomu zavidia. sami sebe skodia. ak niekomu nieco zavidim, tak je to schopnost sa presadit, zapriet sa, prekonat svoju lenivost...a takym ludom prajem vsetko co dosiahnu, lebo k tomu dospeli vlastnym pricinenim. ak niekto k majetku dosiel kradezami, tak mu tiez nezavidim, lebo taky majetok sa lahko rozkotula, a bozie mlyny melu pomaly, ale iste, a kazdy dostane to co mu patri. ludom co rychlo prijdu k majetku sa ale casto stava, ze stratia hlavu, a ich spravanie sa zmeni, bez toho ze by si to uvedomili. nechce sa mi preto verit, ze sa ti zrazu vsetci otocili chrbtom, aj rodina. asi bude problem niekde inde.

samozrejme sa ospravedlnujem za vela pismeniek tak trochu "od veci" :)

aj pre mna je zavist jedna z vlastnosti Slovakov, ktore z duse nenavidim. Nechcu sa mi vsak pisat moje osobne skusenosti s nou a tak trocha odbocim. myslim, ze zavist je pre Slovakov zial prirodzena. mame to skratka "v krvi" (cest vynimkam). za tie starocia je to podla mna zalezitost uz akoby geneticka. minule som sa zase kvoli tomu trapila a premyslala, preco su Slovaci taki a nie su napr. ako Spanieli, Taliani, Greci, alebo (aby som daleko nechodila) napr. Madari. Treba si uvedomit, rozdiel v historii, v zivote a vyvoji jednotlivych narodov (etnickych skupin a pod.) napr. take primorske staty, mali vacsinou vseobecne dostatok, tzn. ze mali podu v nizinach, dostatok vody, tzn. obilie, ak sa pridali pastviny, dostatok potravin ako takych. ale zakladom bola dobra uroda obilia, ktore mohli zat niekedy aj dvakrat za rok. kdezto niekde na Slovensku pod Tatrami, ludia niekedy umierali od hladu, nemali casto nic (alebo len malo)a boli radi ked prezili. ked sa ma clovek zle a ide o zivot asi sa z neho nestane ten, kto praje inym, ze oni sa maju dobre. ja to chapem teda takto. jasne ze niektore narody su usmievave, spokojne, takmer bezstarostne.. nemuseli sa potykat s existencnymi problemami. netvrdim, ze nemali vojny atd. ale netrvalo to cele generacie. to vsetko sa potom odraza na ludoch danej krajiny. nechcem byt rasista, alebo mat nejake xenofobne reci, ale preto su cernosi lenivy ( ja keby vyrastam v karibiku, tiez by som bola :) ) preto su Poliaci dost lakomi (tiez narod, ktory to nemal zrovna ruzove) atd. a to nemusime porovnavat len krajiny. nevidel niekto kedysi Zamenu manzeliek, kde sa vymenili zeny jedna (tusim) zpod Tatier a druha z "Madarov"? tam to bolo krasne vidiet. na horach poznali aj v 21. storoci len lopotu, zatial co Madari popijali vinko, chodili sa bavit, do kupelov... jedna krajina (hoci odlisne narodnosti), ja v tom vsak vidim rozdielny zivot "v horach" a na nizine. a ked takto ludia ziju napr. 1000 rokov, ich potomkovia isto nebudu mat rovnake vlastnosti, rovnaky nazor na zivot... tolko moj nazor na vec. samozrejme netvrdim, ze je to jedina zalezitost, ktora tieto veci ovplyvnuje. nie jedina, ale podstatna. ako sa u nas doma hovori "Geny nezapries!" na druhej strane verim, ze dospely clovek moze toto vrodene spravanie korigovat. len sa treba snazit. ja som v tomto beznadejny optimista :) dufam, ze sa aspon par ludi "nakazi".

bohuzial mnohi ludia disponuju touto vlastnostou.zijem v zahranici, a neviem ci je to vseobecne vyssou zivotnou urovnou, ze tu ludia nedavaju zavist az tak okato najavo.mozno,ze si nezavidia.mozno ze sa nestaraju do inych ludi.mozno su spokojni s tym co maju.
myslim si,ze obrenenie je takmer nemozne,zavistlivci vedia pekne strpcit zivot, ci slovami, ci skutkami.

mna by zaujimalo, keby si ty nemala nic, ani takeho priatela, ale mala by si kamaratku ako ty, ci by si dokazala nezavidiet. je lahko nezavidiet a tvarit sa ze nechcapem preco ludia zavidia, ked si ta, ktorej zavidia a mas navrch kvoli tomu ze si mala stastie. su ludia, co pracuju tvrdo a proste nemaju stastie sa vytiahnut ani len z biedy a maju aj studia.
nie je to len tym, je to celkova velka nespravodlivost medzi ludmi a aj to, ze sa yavidi velmi lahko a je lahsie zavidiet ako nieco urobit.
skor vsak by som podotkla ze nepoznam ani jednu osobu co nema nic, snazi sa ako kon, nedari sa jej to a este sa jej deju zle veci, a nezavidi......takych je malo. verim ze existuju a to su pre mna hodnotni ludia.
a ty, ked sa izolujes od ludi co si doteraz poznala, spoznas novych ludi ako si to nazvlaa "na tvojej urovni"
o tom to je, vrana k vrane sada

gia, no, to co hovoris, ako by som rozpravala ja, s tym rozdielom, ze moj partner nie je bohaty, ale vsetci si to myslia......rodina sa mi obratila chrbtom, este aj stara mama ma neznasa, lebo sa mi dari, sesternica a bratranec, co som s nimi vyrastala, sa uz o mna nezaujimaju, lebo sa mi dari a im nie....je to takto uz 10 rokov, .....a vies co? Bolelo to par rokov, asi rok, myslim...potom prebehlo par mojich pokusov sa zblizit...ale su taki zazrati zavistou, ze nic z toho....pytas sa, ako sa branit? nijak...jednoducho tych ludi odignorujem, nevsimam si ich, len sa pozdravime, pretze ja si svoj zivot nebudem nicit tym, ze do neho takych ludi pustat budem...je to ich volba, oni zavidia, teda im je zle, oni su nespokojnu so svojim zivotom.........moje rozhodnutie- ideme mat svadbu, a nie su na zozname pozvanych......a ja sa citim dobre, pretoze je to moja svadba a ja tam budem mat len ludi, ktori mi za to stoja.....darz sa moja a vyluc uo svojho okolia zavistlivych ludi, inak ta to bude velmi trapit

A ja si neosobne myslim ze tuto vlastnost mame kazdy v sebe, len v inej miere.

osobne si myslim,ze zavist sa da len ignorovat,ale bojovat zo zavistou urcite nie,a hlavne zo zavistlivimi ludmi sa neoplati bojovat,ked je niekto zavistlivy tak bude zavidiet vsetko...je to uz v povahe a povaha sa neda len tak zmenit...

Tvoj vyrok:..."so susedmi som vychadzala super, kym sme boli na jednej urovni"... Chyba je v tebe, nie v ludoch, si povysenecka. Nemozes predsa klasifikovat ludi na urovne a levely na zaklade majetku.

Dixi:vdaka za tvoj nazor a kritiku, je zaujimave citat pohlad ineho cloveka na tuto vec. Nepochopila si ma uplne, ale to si ani nemohla, lebo som nesla az do takych detailov, co sa tyka toho mojho "kaslem na nich". Priklad: so susedmi som vychadzala super, kym sme boli na jednej urovni, kamaratili sme sa, navstevovali, oslavovali meniny, narodky, na Silvestra sme napr. obehli vsetci susedia vsetkych a blahozelali si k novemu roku...Ale, ked moj manzel zacal podnikat, vsetko sa zmenilo, vsetci naokolo zacali zavidiet a pritom kazdy ma sance rovnake, tiez moze zacat, tak ako moj muz. No, co sa stalo dalej? Prestali navstevy, gratulacie, atd. teraz, ked idem okolo ledva sa niekto pozdravi a musim opovedat, snahy o pokracovanie kamaratstiev z mojej strany boli, nijako som sa totiz nezmenila, som, aka som bola, vesela a spolocenska, fakt som sa snazila, no z ich strany 'city' ochladli, tak som si pripadala, akoze sa niekomu vnucujem do priazne a to fakt nemusim, je mi to odporne, ked vidim, ze z ich strany nic,tak som si povedala, kaslem na nich, pozdravim sa, prehodim, ako sa mas a padla!Co ine mam robit?