ahojte, mám jeden pre mňa vážny problém. už od malička mám panický strach z ihiel, očkovania a najmä brania krvi. keď som bola menšia, ak to naši brali normálne, veď ktoré dieťa sa dobrovoľne pôjde zaočkovať bez toho aby vystrájalo. lenze o dva týždne mám 18 a tento môj strach stále pretrváva. keď som mala minulý rok ísť na odber krvi (robí sa to na pravidelnú prehliadku na 17) 4 mesiace po narodeninách soms a modlila aby na mna nejako doktorka zabudla. a keď sa mi už ozvala, dva týdne som nejedla, s nikým som nerozprávala, ráno som šla do školy, tam som na to nejak sa snažila nemyslieť, a hneď ako odzvonilo, som zasa bola myšlienkami pri tom. v ďen keď som šla ku doktorke, snažila som sa vyhecovať, že ved to nič nie je, je to pichnutie, ale už ked som čakala v čakárni, začala som byť hystericka, dokonca mi začali tiecť slzy. síce ten odber nie je nič hrozné, a to viem že to je len pichnutie nebude to boliet ani nič, no ale ten strach. :( keď som si šla predpísať antikoncepciu, kamarátky mi naschval vraveli že mi žiadnu krv bráť nebudú, aby som nezutekala, no a keď mi v ordinácii povedali že mám ísť za sestričkou na odber, skoro soms a zrutila:( neviem čím to je, ale je to strašné, a niekedy už neznesiteľné, neviem čo s tým mám robiť:( neviem, celkovo nejak pri pomyslení na krv mi je spatne. hodiny biologie a krvny boeh, hotová nočná mora:( neviem, prosím poraďťe čo by ma mohlo tohto panickeho strachu zbavi, žiadne zlé skúsenosti s tým nemám, tak neviem rpečo sa to deje:(
Panický strach z ihiel
samantha, veľmi rada by som ti poradila, ale môžem ti povedať, že takým istým problémom trpím aj ja. takže možno taká malilinká útecha, že nie si sama:)ale tiež by som bola rada, ak by som sa naučila túto fóbiu znášať, lebo občas mi tiež znepríjemňuje život. možno by pomohlo sa na to vôbec nesústrediť, otočiť sa a nepozerať sa na to, poprípade si hryzkať do prsta:) hlavne nerozmýšľať nad tým čo sa deje a byť myšlienkami úplne inde. a ak ťa to trápi ešte počas dňa, tak sa snaž zaháňať myšlienky na nejaké krajšie veci a povedať si, že len 5 minút a mám to za sebou, veď keď to zvládli ostatní, zvládnem to aj ja:) a potom hneď po tomto "úkone" si dopriať nejakú drobnosť za odmenu:) oplatí sa, nie?:)
www.zdravie.sk
pozri sem, tu sa to riesilo