Dcera chce ostat v cudzine natrvalo

Envy, viem ja sa ta snazim utesit moznostami, ktorymi utesujem samu seba. Mne sa to este nepodarilo sa utesit, ale stale ked si to vezmem takto tak som aspon na nanosekundu kludnejsia. Byt ta dlho bez neho bude na najtazsia vec co za cey svoj terajsi zivot prezivam a neviem co robit, snazim sa byt stastna pri nom a rozumna bez neho. Snazim sa mu to ulahcit, vies pre neho je to isto tazsie, je sam v cudzej krajine, nepozna ani jazyk a tak.Potrebuje moju podoru a lasku, ale ja to nezvladam, akzd chvilu ked si na to strasne obdobie spomeniem placem a je mi nanic, nemam silu a nemam silu ani sa ucit na statnice.Dufam a verim, ze to zvladneme.

sisi, preco moji rodicia nie su ako ty..? :(

Smutnamama, tvoja dcera ma uz po skole alebo ako to je? Ver ze aj prenu je rozhodnut sa velmi tazke. Nechaj ju, nech urobi podla svojho srdiecka a tak,aby vedela ze sa moze ekdykolvek vratit.A navyse, exisuje net, skype, webamera a mozete si telefonovat. Myslim si, ze clovek sa odchodom vela nauci, podari sa mu osamostatnit, nauci sa gazdovat s peniazmi, starat sa o seba, dospeje a spozna mnoho ludi, nauci sa jazyk... Stane sa tolerantnejsim a zodpovednejsim.
Skus to brat aj ako pozitivum. Ak jej ty ulahcis odchod o to radsej sa bude k tebe vraciat.

smutnamama, ved ja to beriem, aj moji rodicia maju skusenosti a vedia, preco maju taky nazor, aky maju... a chapem aj teba... ale zasa ostat cely zivot tu... a spoliehat s ana to, ze ved aj tak sa niekedy urcite rozideme...
ja ho vazne lubim a mozno som mlada a hlupa a neviem, o com je zivot... ale ak by sme sa mali cely zivot riadit pravidlami, ako by to vyzeralo? boli by sme stastni...???

sisi, ved ja viem, ze existuju mozno aj rozumnejsie riesenia... ale je len jedno, ktore by mi netrhalo srdce, ak to mam tak poeticky nazvat.. je to byvaly kamarat, poznali sme sa rok a pol a sme spolu tri mesiace... viem, ze je to malo, ale viem, co je to za cloveka a chcem byt s nim...

enevy tvoja priatelka sisi ti veru dobre radi aj tk by sa to dalo,ale co tvoje srdiecko vsak??? ach jaj !!!!ked som bola vo vasom veku tiez som bola strasne zamilovana a citila som i hovorila to iste co ty enevy,lenze ten moj musel na 2 roky na vojnu a tak sme sa lubili ,ze sa chcel pred odchodom zenit,co ja som nechcela aj ked som ho neskutocne lubila,z vojny sa nechodilo o 2 mesiace???? na opustak,ale o pol roka aj to bol zazrak,no aby som vas netrapila skratim to,rozisli sme sa,velmi sme sa sice nevideli,zato pisali kazdy den,no postupne som ho spoznavala viac, aj z listov som usudila,ze to nie je ten pravy.PREPAC, ja viem, ze ta toto asi nezaujima,viem,ze das skor na rady svojich rovesnicok,to mi len tak napadlo,a zaspominala som si na to, ako som to vtedy prezivala ja,zalubenost a laska- je asi ta najkrajsia vec,podstatne je ,aby nam to vyslo,aby nam to bolo opatovane.dievcata drzte sa a pomahajte si a poradte aj mne.

Envy, prekonate to, a kto je ten stastlives? mam v tom zmatok, vratila si sa k byvalemu?
Ja som este tu v nemecku, no o necele dva tyzden idem domov, auguste mam statnice, neviem ale ako ich bez neho zvladnem, je mi takou oporou.lubim ho. No ak za nim nepojdes tak to skuste vyriesit tak, ze za nim pojdes na dva tyzdne pred vianocai, ve dtyzden mozes vymeskat kolu a tyzen budes mat volno ten predviaocny a potom mas skuskove a ak budes sikulka tam bez rychlo za nim na co najdlhie a leto budes cele s nim nie? Bud silna moja, budeme sa navzajom asi podpoovat- to je zvlastne ze uz druhykrat sa stretavame v rovnakej diskusii s podobnym prioblemom.

smutnamama, ja chapem.. ved on by sem lietal, ale tak kazde 2-3 mesiace.. a ja nie som clovek co bez toho druhejo len tak v pohode vydrzi...

sisi, ahoj, dlho som tu nebola, nejako nestiham.. mame toho teraz vela doma, do prace musim chodit.. ja neviem, co mam robit... dospeli(rodicia a ich rovesnci) su proti, mladi ludia ni radia aby som sla... ja viem ze rok nie je sedem ako to mas ty.. ale teraz som bola za nim a o dva tyzdne pride za mnou.. a tie dni co som odisla su strasne.. nesuktocne mi chyba.. citim sa ako polovicna.. stale nanho myslim, ucty za telefon su priserne.. stale som na nete... ja toto rok nevydrzim, v topmto som slaboch asi

palomino dik,pekna si to napisala.

envy, konecne ta vidim na fore...
Mam podobny problem, priatel odisiel na 3 roky pracovat do Nemecka, no ja mam este dva roky skoly. Je to tazke, teraz do augusta som tu s nim,ale co bude potom??? Mame 7 rocny vztah a preto je to take bolestne- je mojou oporou, velmi mi pomaha, som vdaka nemu stastna.nasi su proti preruseniu studia, ja toez citim, ze to nie je dobry napad. Bude za mnou letiet akzdych 5 tyzdnov,ale my sme neboli od seba za tyh sedem rokov dlhsie nez 3 dni...
Mimochodom, on tu pracuje v jednej pocitacovej firme aby nam zarobil na domcek a aby sme si splnili sny. Po dvoch rokoch idem za nim, ale ako prezit tie dva roky? Mam sters, strach a obavy... Nevladzem.

enevy1234,ja ti mozem povedat svoj nazor,len ako MAMA,a neviem ci ta potesim,uvidis,co ti budu pisat tvoje rovesnicky.Ako som uz pisala,ze citam stranky EXILU.SK je tam mnoho podobobnych pribehov, ake prave prezivas ty,to ta moze usmernit.Chapem tvojich rodicov ,viem presne co citia,ako uvazuju,a ja sa s nimi,stotoznujem.Vies,keby moja dcera tam mala priatela,tiez by som sa bala,ze tu skolu u nas nedokonci a 3r by boli zbytocne, jej starosti aj moje, a o nakladoch ani nehovorim.Verila som ze,sa vrati skolu tuna dokoncit a to aj splnila,teda ma sa opat v sept.zapisat,este tam brigaduje.Ty tam ides koli laske a to rodicov strasi a myslim ,ze aj ine veci.dobre si vsetko moja zlata premysli,neplackaj,netrap sa ,ale zrelo uvazuj,porad sa s niekym,kto uz tam zije a potom sa rozhodni.Z tvojich riadkov citim,ze si zodpovedna,ale aj priatel,by mohol za tebou chodit a spoznala by si, co on je pre teba ochotny urobit,rok je pre lasku vela ale aj malo,zistis, co ste jeden pre druheho ochotny obetovat,ver aj rodicia su nestastny, ked si ty,vsetko je o tom, ako dokazete o tom hovorit,bez emocii,ja viem ,je to velmi tazke,aj u nas to niekedy nejde.Ja hovorim,ze nemam toho vela,co dam svojej dcere iba vzdelanie,v tom ju velmi podporujem,preto ak mozes dokonci si tuna, co si zacala,nie koli rodicom,ale sebe,nevies co sa tam udeje pocas roka,si to dlzna hlavne sama sebe.Asi som ta nepotesila, ale je to moj nazor.