NIe som vo svojej kozi

Príspevok v téme: NIe som vo svojej kozi
rici

Dobry den. tak ja mam taky problem. asi tak mesiac dozadu som sa mal uplne super a jedneho dna so msa zobudil s divnym pocitom.maval som taky sny ze som bol uz hore videl som iznu ale stale so mspal a nemohol som sa hybat a ked som sa zobul tak som mal ten pocit..lezal som pocuval hudbu cvhilku cez mp3 a potom som sa vylakal a srdxe mi busilo z nicho nic tak osm sa siel nadychat cerstveho vzduchu..ok mal som znizeny tlak a asi o 3 dni co mi bolo stale blbo soma sa bal a mal stresy mal som hyperventilacnu tetaniu a odvtedy som neni vo svojej kozi..niekdy ked sa odregujem je to v pohode beriem gingo a magnezium..ale to nie je ten najvacsi problem.nemoze msa moc dobre sustredit teraz ked som vonku alebo zmenim prostredie mam pocit ak okeby osm tam nebol proste v podvedomi si uvedomujem ze som vonku a tak ale mam pocit ako keby osm bl myslou inde je to fkathnusny pocit az z toho ide niekedey strach panicky. bol som na eeg u neurologa ale povedal ze je to v pohode..a ja vazne neviem cim to moze byt..ked som bol maly mal som toto iste sedel som v skole a zrazu som o sebe nevedel bol som totalne mimo ako keby som snival a uplne neprijemne.co to moze podla vas byt? tieto pocity som mal este tak ked som mal asi 12 rokov potom nic mozno obcas ale len chvilku a tento posledny mesiac to mam skoro stale ale ked sa odreagujem citim sa dobre.ak viete poradte mi prosiim budem vdacni lebo je to na zblaznenie uz.

katkabb

Aj mne sa to stalo cca asi pred 3-4 rokmi. Vtedy som bola dosť psychicky vyčerpana a spustilo sa mi to vtedy keď som mala de ja vu. Stále som mala pocit, že prežívam niečo paralelene. A v jednej chvíli to bolo také intenzívne, že ma chytila panika. Odvtedy sa mi to nestalo. Je to naozaj veľmi zvláštny pocit

ewikuuuuu

ja to poznam tiez aky pocit..ale uz som ho davno nemala ako keby som bola vnejakom tranze.. tiez bola som vonku a zdalo sa mi vseto ako keby sa mi to snivalo ako keby to nebola skutocnost..a chcela som to zmenit alenedalo sa to mozno to bolo aj unavou ..ale uplne divny pocit..ako keby to nebolo naozaj..a potom zrazu z nicoho nic to preslo...neviem tiez cim to je ale niesi sam..len mne sa to uz dlhooo nestalo ale viem ako sa citis nemozes to ovplyvnit..strasne divny pocit..neviem ako ti mam poradit.. totoz podla mna na to neexistuje nejaky liek...

lencok1

inak toto co tu pises, o tych stavoch, vcera alebo predvcerom bola na discovery taky dokument a jedno dievca malo nieco podobne, dlho nemohli zistit o co sa jedna...az v 45 jej zistili diagnozu epilepsia, ktora sa vsak neprajovala klasicky trasenim, ale hlavne tymito zvlastnymi pocitmi...pritom jej x krat robili eeg ale ta odchylka bola taka zanedbatelna, ze si to nikto nevsimol...az raz jeden dr ktory ju chcel dat dokopy...
ja nehovorim ze u teba ide o to iste, ale sa mi to pripomenulo...u teba to moze byt ta psychika, aj mne sa to niekedy stava:(...psychika je nevyspytatelna

sisik

Rici, ako ta tu citam, ake mas problemy, si mi pripomenul moje stavy, co sa mi stavali tiez asi tak v tom veku, v akom si prave teraz. Spominam si, ze kdekolvek som bola, cokolvek som robila, bolo ako vo sne a zrazu z casu nacas, akoby som sa prave zobudila a uvedomila si, ze co vlastne robim, kde som, postupne zase akoby som zaspala, ci co, upadla som do akehosi zautomatizovaneho stavu, co som si neuvedomovala a znovu som si to uvedomila, az ked som sa "prebrala" neviem to ani dobre vysvetlit tie stavy..pamatam, ze som bola aj unavena vtedy, takto som sa prebudzala a uvedomovala si realitu a postupne zase upadala " do bezvedomia", vobec som si neuvedomovala, kde som, co robim a zrazu som sa opat "prebrala" a tak to slo dookola nejaky cas..
potom to samo preslo.. Ani sme s tym nikde neboli u doktora
urcite ti to prejde tiez, ked doktori nic u teba nezistili, stravuj sa zdravo, sportuj

bobika.

neregistrovana, viem čo prežívaš, mne ako 26 ročnej zomrela maminka na rakovinu, bolo to hrozné, jediné čo mi pomohlo prežiť bolo vedomie, že mám malú dcérku, ktorá ma potrebuje. S mamou sme si boli veľmi blízke. Je tomu už 9 rokov a čas to zahojil i keď spomínam každý deň na ňu ale už to nebolí. Tvoja mama by iste nechcela aby si sa takto trápila

neregistrovana

Ahoj ! Mam 31 rokov a prave prechadzam takym obdobim.Pocit ako ci ma zivot zmysel,pocit ze coskoro sa tu moja cesta skonci , pocit nepotrebnosti ci nespravodlivosti ! Priznavam ze u mna to spustilo velmi stresovite obdobie - zomrela mi mama , a do dnes sa s tym neviem vyrovnat a vobec si pripustit ze s nou uz nikdy nebudem je pre mna nepredstavitelne.Je tomu 5 mesiacov .Dala som si urobit preventivku a je vsetko v poriadku.No necitim sa tak.Jedine co mi ako tak pomaha je pozitivne myslenie pretoze mam rodinu ktora ma potrebuje.