labrador

anjelicek, kedy hryzie? ked prides za nim? ked sa s nim hras? alebo len tak "z nicoho nic?"

dedy alebo aj niekto iny neviete ako ho odnaucim kusat do ruk?uz som bezradna.nepomaha fuj,ani papucou jemne po nufaku bo zadku,uzsom ho skusial stipnut aj tak za kozu,chvilu dal pokoj,ale teraz ani to nezabera.. PROSIM PORADTE MIIII !!!

anjelicek, ano je pravda ze takmer kazdy svojho taha prec a je len male percento ludi ktori to nerobia, ale naozaj treba skusat a dufat, ze sa najde aj normalny clovek, ktory z toho nebude robit vedu
viem ze je to neprijemne, ked sa na teba vzdy po takej poziadavke pozru ako na blazna, ale kazdy pes potrebuje kontakt aj s inymi psami, aby si na nich zvykol, mozno sa ti to teraz nezda, ale je mozne ze to budes v buducnosti potrebovat, aby bol k inym psom mierumilovny, a hlavne aby nebol agresivny. Jeho mierumilovnost vyuzijes minimalne u veterinara, ked budete cakat v cakarni, na prechadzkach, a co ty vies mozno niekedy pojdes s nejakymi psickarmi stanovat alebo na chatu :D

dot, mala by si napisat kto Ako si mohol preložil, poznam to, a hoci som to citala len raz (viackrat som sa na to nezmohla) je to kruta realita aj u nas v karantennych staniciach (poznamka: co viem tak vacsina nasich utulkov neutraca zdrave zvierata)

dedy ja byvam na bytovke,ale psika mam u priatela v rodinnom dome,takze beha cely den po dvore,ma priestoru habadej:) sme spolu kazdy den.. niekedy ho beriem k nam na bytovku,ale to len tak na par hodin lebo uz je velkyyy a narobil by tu spust nkolko je taky neposedny. ale ked som ho brala tu von tak sa chcel santit s kazdym havkom,len niekotri svojich hned tahali prec a to je len steniatko:-(

Ako si mohol...

Keď som bola šteniatko, zabávala som ťa svojím šantením a rozosmievala som ťa. Nazýval si ma svojím dieťaťom a napriek mnohým rozkúsaným topánkam a niekoľkým "zavraždeným" vankúšom som sa stala tvojím najlepším priateľom. Vždy, keď som bola zlá, pokýval si nado mnou prstom a spýtal si sa: "Ako si mohla?!" - ale nakoniec si mi vždy odpustil, zvalil si ma na chrbát a poškrabkal na bruchu.

Moja výchova k čistotnosti trvala trochu dlhšie, než si predpokladal, lebo si bol hrozne zaneprázdnený, ale spolu sme to zvládli. Pamätám si tie noci, keď som bola pritúlená v posteli k tebe, načúvajúc tvojim tajomstvám a snom a verila som, že život proste nemôže byť lepší. Chodili sme na dlhé prechádzky, behali sme v parku, jazdili v aute, zastavili sa na zmrzlinu (mne si dal len kornútok, lebo vraj zmrzlina nie je dobrá pre psov) a driemala som na slnku, keď som čakala na tvoj príchod domov na sklonku dňa. Postupne si začal tráviť viac času v práci a na svojej kariére a viac času si venoval hľadaniu ľudského partnera. Čakávala som na teba trpezlivo, utešovala ťa, keď si mal zlomené srdce a bol si sklamaný, nikdy som ti nevyčítala zlé rozhodnutia, vždy som nadšene vítala tvoj príchod domov a tešila som sa s tebou, keď si sa zamiloval.

Ona, teraz tvoja žena, nie je "psíčkar" - ale aj tak som ju privítala v našom dome, snažila som jej prejaviť svoju náklonnosť a poslúchala som ju.

Bola som šťastná, pretože ty si bol šťastný. Potom prišli bábätká a ja som bola vzrušená spolu s tebou. Fascinovala ma ich ružovosť, ich vôňa a tiež som sa chcela o ne starať. Ale ty a ona ste sa obávali, že by som im mohla ublížiť a ja som trávila väčšinu času vyvretá v inej izbe alebo v klietke. Och, ako som ich chcela ľúbiť, ale stala som sa "zajatcom lásky". Ako vyrastali, stala som sa ich kamarátkou. Vešali sa na moju srsť a ťahali sa za ňu hore na svoje vratké nožičky, pchali mi prstíky do očí, skúmali moje uši a dávali mi pusinky na nos. Milovala som to všetko okolo nich a ich dotyk - pretože tvoj dotyk bol teraz taký zriedkavý - a keby bolo treba, bránila by som ich vlastným životom. Vkrádala som sa do ich postelí a načúvala ich trápeniam a tajným snom a spolu sme čakali na zvuk tvojho auta na prístupovej ceste. Bývali časy, že keď sa ťa iní spýtali, či máš psa, ty si vytiahol z peňaženky moju fotku a rozprával si im o mne príbehy. V posledných rokoch už len povieš "áno" a zmeníš tému.

Už nie som "tvoj pes", ale "iba pes" a rozčuľujú ťa všetky výdavky na mňa. Teraz máš veľkú pracovnú príležitosť v inom meste a ty a oni sa budete sťahovať do bytu, kde nie je dovolené držať zvieratá. Urobil si správne rozhodnutie pre svoju rodinu, ale boli časy, keď ja som bola tvoja jediná rodina. Bola som vzrušená z cesty autom, kým sme neprišli k zvieraciemu útulku. Bolo tam cítiť psy a mačky, strach a beznádej. Vyplnil si papiere a povedal: "Viem, že jej nájdete dobrý domov." Pokrčili ramenom a venovali ti bolestný pohľad. Poznali reálnosť umiestnenia psa v strednom veku, aj keď je s "papiermi". Musel si vyprostiť prsty tvojho syna z mojho obojku, keď kričal "Nie, tatko! Prosím, nenechaj ich zobrať môjho psa!" A ja som mala o neho starosť; a akú lekciu si mu to práve dal o priateľstve a vernosti, o láske a zodpovednosti a o úcte k celému životu? Rozlúčil si sa mnou tľapnutím po hlave, vyhol si sa môjmu pohľadu a zdvorilo si odmietol zobrať si môj obojok a vodítko. Ponáhľal si sa, lebo si mal nejaký termín... a teraz mám jeden aj ja.

Keď si odišiel, tie dve milé panie povedali, že si pravdepodobne o všetkom vedel niekoľko mesiacov dopredu a neurobil si žiadny pokus nájsť mi nový domov. Potriasli hlavou a povedali "Ako to mohol?" Venujú nám tu v útulku toľko pozornosti, koľko im to ich nabitý rozvrh dovolí. Kŕmia nás, samozrejme, ale moja chuť k jedlu sa stratila už pred mnohými dňami. Najprv som vyskočila a ponáhľala sa ku vchodu vždy, keď niekto prechádzal okolo môjho kotca, dúfajúc, že si to ty - že si zmenil názor - že to celé bol len zlý sen... alebo som dúfala, že to bude aspoň niekto, kto sa o mňa zaujíma, niekto, kto ma zachráni. Keď som si uvedomila, že nemôžem súperiť o upútanie pozornosti so šantením šťastných šteniat, neuvedomujúcich si svoj osud, ustúpila som do najvzdialenejšieho kúta a čakala som.

Začula som jej kroky, keď pre mňa prišla na konci jedného dňa a kráčala som za ňou pozdĺž uličky do oddelenej miestnosti. Veľmi tichá miestnosť.

Dala ma na stôl, poškrabkala za uchom a povedala mi, aby som sa nebála. Srdce mi búšilo v predtuche toho, čo príde, ale miešal sa v tom aj pocit úľavy. Zajatec lásky odišiel v priebehu dní. Ako to už mám v povahe, viac som sa starostila o ňu. Bremeno, ktoré nosí, ju hrozne ťaží, a ja to viem rovnako, ako som rozoznala každú tvoju náladu. Jemne mi stiahla prednú nohu a slza stiekla dolu jej lícom. Oblizla som jej ruku rovnako, ako som teba zvykla utešovať pred mnohými rokmi. Odborne vsunula ihlu do mojej žily. Zacítila som pichnutie a studenú tekutinu prúdiacu do môjho tela, ospalo som si ľahla, pozrela som sa do jej milých očí a zamrmlala som "Ako si mohol?" Možno pretože rozumela mojej psej reči, povedala: "Je mi to tak ľúto." Potľapkala ma a náhlivo vysvetľovala, že je to jej práca zabezpečiť, že pôjdem na lepšie miesto, kde ma nebudú ignorovať, týrať ani zanedbávať, a kde sa nebudem musieť brániť - miesto plné lásky a svetla, tak odlišné od tohto miesta na Zemi. A s posledným zvyškom mojej energie som sa ju snažila presvedčiť zavrtením môjho chvosta, že moje "Ako si mohol?" nebolo myslené na ňu. Bolo to určené tebe, môj milovaný pane, na teba som myslela. Budem na teba myslieť a čakať navždy. Kiež by ti každý v tvojom živote preukázal takú vernosť.

Koniec.

Poznámka autora: Ak vám článok "Ako si mohol" vohnal slzy do očí tak ako mne, keď som ho písal, je to preto, lebo je to príbeh zložený z osudov miliónov zvierat, ktoré umierajú každý rok v amerických útulkoch. Vítaná je snaha všetkých, čo by chceli článok ďalej šíriť pre nekomerčné účely, pokiaľ pripisujú poznámku s autorským právom. Prosím, použite ho na vzdelanie ľudí na svojich stránkach, časopisoch, na informačných tabuliach útulkov a vetrinárnych ošetrovní. Privítam zaslanie kópií časopisov, ktoré vytlačia "Ako si mohol?" na hore uvedenú adresu. Dajte verejnosti vedieť, že rozhodnutie pridať do rodiny zviera je dôležité rozhodnutie do života, že zvieratá si zaslúžia našu lásku a citlivú starostlivosť, že nájdenie vhodného náhradného domova je vašou zodpovednosťou, že spolky na ochranu zvierat vám môžu dať dobrú radu a že každý život je cenný. Prosím, pridajte svoje úsilie k zastaveniu zabíjania, a podporte kampaň za sterilizáciu v prevencii množenia nechcených zvierat.
Ďakujem, Jim Willis

anjelicek, urcite mu dovolte ab spoznaval co najviac psov, nech je dobre socializovany a nech nie je agresivny na inych psov
nespominam si teraz ci bvas v bte ci v dome, ale ak v byte a chodis vencit na sidlisko, skus poziadat inych ludi, ktori vencia, ci by sa nemohli onuchat, pripadne pohrat, je mozne ze sa na teba 100ludi pozrie ako na blazna ale ten stoprvy sa potesi, ze sa aj jeho pes bude chciet pohrat. a mozu to byt rozne psy, aj male, ktore majitelia nevezmu na ruky len co ťa zbadaju, aj velke, ktore vyzeraju kludne...

dedy,no sranda:) nas havos mal stiahnuty chvost medzi nohami,aj usi dozadu stiahnute,tak som ho este nevidela.tak sa tesili,skakali po sebe,olizovali sa,a ta fenka bola aktivnejsia,stale ho zhadzovala na chrbat:-)behali o sto-sest:) budeme im musiet tieto stretnutia opakovat:-)

anjelicek, daj vediet potom ako dopadlo stretnutie s havkou

vcera som mojho ucila aby vedel chytit do papulky ked mu nieco hodim.. no to bolo nieco,ucila som ho na take male kolieska medove co sa zalievaju mliekom,tak mu to chutilo:) ale celkom mu to aj islo.no dnes vyhrabal taku jamu v zahone,skoro som infarkt dostala a este som sa bala,lebo sa dohrabal aj k cibulkam od narcisov,tak ci to nahodou nezjedol,ved by sa mohol otravit chudak:-( dnes ho ideme zoznamit s polrocnou labradorkou,tak som zvedava:)

nechcete niekto šteniatka? sú krasné ale nie čistokrvné, taký zlatý chlpatý bastardíkovia :DD sú dva psíčkovia a jedna fenka. Najlepšie Nitra a okolie, prosím, nechcú ich utratiť