Antidepresíva - kto z nich pribral?

lilianka, dobrú nocku, a netráp sa tým čo nemôžeš zmeniť. Aj ja sa polepším (:

bianka, beriem cipralex už skoro rok, pribrala som trochu, ale od nedostatku pohybu a žiadnej športovej aktivity, ale aj to len 2-3 kg, nikam nechodím, ležím, spím, jem, atď. Nepriberá sa od antidepr.

lilianka, zlatko, každý má svoj údel, svoju čiaru životom. Ja viem, takto cez písmenká sa pomôc nedá, ale ver, mne veľmi pomáha keď si takto píšeme, aspoň viem že som neni sama s depresiou. Bola si už u psychiatra?

to je druha vec, aj to...sedim v obyvacke a zrazu sa zahladim na mamu a zamyslim sa ze co ak s nou zostanem sama doma a sa jej nieco stane, co urobim, kto mi pomoze, alebo ze -ako vravis- niekomu sa nieco stane. Ale zase naopak,na seba som odolna, vsetko by som brala radsej ja, mne na zivote nejak specialne nezalezi, nemyslim na samovrazdu ale v takom zmysle, ze radsej chcem zomriet ja akoby mal napr. moj priatel a ja ostanem sama, aj tak by som sa zabila, ale proste chcem aby vsetci dozili viac ako ja. Bojim sa smrti ostatnych, svojej nie. Radsej by som mala epilepsiu ja ako on, ale to vazne aj myslim, nie len uvahy. Druha vec je, ze to nejde vymenit a to ma stveeee.

Lilianka, máš to fakt ťažké, ale je super že priateľa ľúbiš takého aký je. A s tým strachom je fakt zlé, ja takéto problémy nemám, ja sa bojím že som nejako vážne chorá alebo že ochorie niekto z rodiny.......

moj pribeh a hromadenie problemov zacalo mojim byvalym. Mama ma kvoli peniazom nutila chodim rok aj pol s chlapom, ktoreho som nenavidela, vsade,ale vsade a stale ma podvadzal. To nutenie ma zabijalo. Uz som vyplakavala,on vedel ze s nim "mam" chodit a prosila ho, aby nechal on mna, ze co za to chce, ze ja jeho nechat nemozem. A takto sa to motalo cely ten cas...Potom bol utlm.Zazrakom to skoncilo,ale mama mi nikdy odvtedy neschvalila chlapa, nepustala ma von, kontrolovala,ponizovala. Dalsi zazrak nastal ked po rokoch dovolila mojho terajsieho priatela. Som s nim statsna, zivot sa mi obratil, konecne som chlapovi ako takem zacala zcasti verit (neziarlim), mama ho prijala. Moj novy psychicky problem je, ze priatel je chory, ma epilepsiu, strasne ho milujem, za nic na svete nenecham, ale trapi ma to, vidim ze mu nie je dobre, ma vela vedlajsich ucinkov z liekov, a aj samotna choroba-ked vidim co mu to robi, boli ma to. Ale v noci!- bojim sa s nim spat, neda sa mi ani zaspat, co ho mika, klepe sankou a stale sa mu nieco robi z telom. Nerusi ma to fyzicky pri spanku, tam ide o to ze sa bojim zaspat,mam strach,aby sa mu nieco nestalo. Chvilkami sa bojim nielen o neho,ale (ja) jeho. Cez den mavam pocit uzkosti, strachu, casto myslim na jeho chorobu, uplne mi prepne a pride na mna uzkost, citim sa malicka ako hrasok. A bezmocna, ze mu nemozem pomoct. V noci nezavisle od tohto vsetkeho sa zase bojim, ci a mnou niekto nie je, ci sa v tej tme doma nikto neukryva, tak utekam spat skor ako rodicia zalezu (mam 20 a s priatelom este nezijem),lebo sa bojim tmy. Aj ked uz zaleziem, tak perina ide cela na mna az kym ma to ako tak neprejde. Bojim sa aj burky, videla som na vlatne oci,ako zabil blesk mladeho cloveka, tak ked je v (najma-)noci burka, tak sa idem pocikat od strachu. Neviem ci to vsetko zaradit medzi uzkost alebo depresiu, jedno z druhym. Na jesen som zase mala stavy ukrutneho smutku, samoty,to boli depky strasne. Ale s touto jeho chorobou a tmou, tak neviem co to so mnou je.

lilianka a ty sa ako cítiš? čo ťa trápi?... možno si pomôžeme ako tak

tato stranka ako taka je pre mna spasenim,fakt,lebo nikde nenajdem nazory a riesenia,ktore by sa tykali mna a tu ano. Chcem sa prave spytat, co je mozno psychiatrovi povedat a co nie, aby sme v tej kazajke vazne neskoncili. Co je pre nich normalny pripad a co na kazajku. Jasne ze damovrazda ju isti....

katty i ostatní, prečo ste začali užívať AD?

viete, neviem čo mám povedať lekárovi.....to ma bolí? toto ma bolí?.....myslím si že mám to a to?... kebyže mu mám povedať čo všeko cítim alebo si teda namýšľam, tak by ma dal hned do bielej kazajky....ale musím sa nejako ukludniť...a....neviem....ani sama neviem či mám plakať alebo ... ?