neviem ako mám začať, mám trápenie so synom, má 19, nedokončil školu, vyhodili ho v 3. ročníku, teraz sa fláka, sem tam aj niečo robí, odsťahoval sa od nás , vraj nás nemôže počúvať , keď sme sa s manželom snažili ukázať mu správnu cestu, nedal si povedať , ja mám z toho zdravotné problémy , nedávno mu prišiel list od nebankovej inštitúcie že si vzal požičku 20.000 Sk , a podstúpili to exekútorovi , my sa bojíme, čo bude ďalej, odhlásili sme ho z trvalého pobytu lebo aj doma nám mizli veci keď nás prišiel pozrieť manžel ho nechce ani vidieť,ale mňa ako matku to trápi ...ten dlh mu bude rásť a bojíme sa aby sme to my nemuseli platiť ... nevieme čo robiť ... poraďte prosím
zlý syn
lea
schia
Pozerám,že dlho odložená téma sa opäť otvorila...
Tina nepíšeš či je to len v tom,že sa mu nechce pracovať je teda lenivý aneb darebný,alebo máš podozrenie ,že berie drogy.Pretože z toho čo píšeš to ťažko zistiť a preto aj ťažko poradiť.
Ale snáď ide len o tú darebnosť :)
Pekný deň.
kamilka
naivné ako , komu, ale je to realita
mimiska
Kamilka, to čo píšeš je trošku naivné, prepáč.
Tina, koľko rokov má tvoj syn?
Môj má 22, v poslednej práci je "už" tretí mesiac. Myslím, že sa to obracia na lepšie. Keď som ho vyhodila z domu, vždy sa vrátil, vlastne ani nikdy neodišiel, nabral pôžičiek, nerobil, živili sme ho. Teraz sa s ním nehádam, nevyhadzujem ho z domu, keď má dáke pripomienky, len mu poviem, že ho tu nedržím, že môže ísť, veľa sa rozprávame. Myslím, že títo chalani potrebujú aj pochopenie a veľa, veľa trpezlivosti. Lenže to len v prípade, ak ide o chalana, ktorý "iba" nechce , alebo nevie pracovať, chce mať peniaze, tak si požičiava, alebo predáva veci. Lea písala, ako som si zbežne prečítala dozadu, že jej syn berie drogy. K tomu sa neviem vyjadriť, nemám s tým skúsenosti. môj nedroguje, aspoň dúfam a verím mu.
Začalo to už na ZŠ, v ôsmej triede, deviatku opakoval externe, vyhodili ho zo strednej hneď v prvom ročníku. Teraz po ôsmych rokoch sa nám asi črtá na lepšie časy. Tak len pevné nervy...
kamilka
záleží akú má školu, a niekedy aj nie, ak je šikovný môže pracovať aj z domu, robí to veľa ludí
tina
je mi syna ľúto, ale nemôžem mu stále pomáhať a on si to neváži, možno na to príde, skúsila som mu navrhnúť ab išiel k psychologovi ale nechce
tina
poraďte mi, čo mám robiť, čo by ste robili vy ?
tina
neviem ako mám začať, mám takého syna, nechce sa mu pracovať,aj keď prácu má takho vyhodia , som zúfalá, manžel ho chce už vyhodiť na ulicu, veci popredá naposledy vetrovku, potom chodí v požičanej nedá si povedať môžem dohovárať nepočúva ma , doma kričí, no hrozné, ja už neviem čo ďalej...
barbinka
usiko: ja sa s nikým nehádam a dokonca súhlasím s tvojim názorom. tuším zle čítaš.
schia
Ak sa prosí o pomoc,ruka by mala byť podaná to je tá pravá chvíľa,ktorú treba zobrať za SPRAVNY koniec!Odhlásenie pobytu verzus exekútor=správna vec!
PRÍSNOSŤ!
Pomáhať tam kde o pomoc prosia!
Ak je tvrdá hlava feťáka nepohne nič,žiadne rozhovory...majú iný svet,ten Váš už nepoznajú a nepatria do neho!
