S priatelom sme spolu 4 roky, velmi sa lubime..Uz strasne dlho sme planovali, ze budeme spolu byvat..,ako si zariadime byt, ako sa na to strasne tesime..Teraz sa nam konecne rysuje byt..a zda sa mi ze priatel ma z toho take zmiesane pocity, akoby sa uz ani netesil..ale skor obaval starosti, ktore to prinesie..Ako ste sa citili vy, ked ste sa mali s vasou polovockou zobrat alebo spolu zacat byvat?Tiez ste zacali mat zmiesane pocity alebo dokonca pochybovat c to vlastne chcete?
Ako stesa citili, ked ste zacali s priatelom/priatelkou zit?
Ja som si hovorila cosi uplne ine a myslela som si az dodnes, ze muzi si myslia to iste :-)
Kazdy sa tesi na spolocne byvanie, je tam ista sloboda, ze si veci zariadia po svojom, no spolocne byvanie nie je iba o slobode, hlasnejsom sexe ale je to i zavazok. Pretoze kym spolu iba chodite a partner vam zacne liezt na nervy, poslete ho domov alebo domov pojdete vy. No pri spolocnom byvani sa musite naucit vzajomnej ucte, respektu a hlavne kompromisom. Tu sa zisti aky naozaj ste, uz nie je moznost sa pretvarovat a ukazovat sa iba v tom peknom svetle. Pokial sa do toho vrhnete skoro je mozne ze vas vztah stroskota, pretoze pri spolocnom byvani velmi rychlo zlozite ruzove okuliare cez ktore sa divate na partnera.
Ale nemyslim, ze je to tvoj pripad rennka, kedze ste spolu uz 4 roky, nemala by to byt az taka dramaticka zmena, uz by ste sa mali celkom dobre poznat. Skus sa s nim porozpravat, z coho ma obavy. Takto su to iba tvoje dohady o co ide.
hovoril som si priblizne toto:
"konecne vypadnem z rodicovskeho bytu, vsetko mi tu uz po tych rokoch lezie na nervy"
My sme moc nepremýšľali a nešpekulovali... milovali sme sa a chceli sme spolu žiť, tak sme po pol roku išli do podnájmu a po vyše roku vzťahu sme si kúpili byt v novostavbe a od januára tam bývame. Mali sme trochu z toho obavy, zadl´žili sme sa spolu, zaviazali sme sa, ale stojí to za isto... muži vždy premýšľajú tým smerom, či budú schopní sa materiálne o tú ženu postarať, či tu utiahnu a či vôbec sú na takú zmenu pripravení, že zrazu sa treba starať o účty...
My ked sme kupovali byt a chceli sme spolu byvat, vlastne vsetko sme robili spolu a velmi sme sa na to nase hniezdocko tesili.Byvame spolu 3 roky a zatial je to vsetko OK, nemozem si na nic stazovat.
Rennka, nepíšeš, koľko máš rokov, a koľko má tvoj priateľ. Veľa na tom záleží. Možno sa tvoj priateľ bojí osamostatniť, odísť od mamičky. Doma mal navarené, vypraté, upratané, prišiel domov, hodil špinavé veci (veď mamička vyperie), a poďme sa von zabávať, príp. do posilky, na korčule...Tiež sa môže obávať či to zvládne finančne...
Ja mám 23 a s manželom bývame sami 2 roky. Je to super, pretože si vo svojom, rodičia sa do teba nestarajú, no na druhej strane sa musíš starať o domácnosť sama, a platiť všetko tiež sama. Keď si nenavaríš - tak neješ, ak ty neupraceš, neuprace to za teba nikto, ak nenakúpiš, tak tiež nebudeš jesť. Takže máš menej času na zábavky, ale to súkromie stojí za to.
A ake divne pocity si mala?Coho sa tykali?Chcela by som pochopit co sa odohrava v jeho hlave..Som sa ho na to pytala..povedal, ze ano, ze je to take nove pre neho..ze ma take divne pocity..ale ze urcite chce ist so mnou byvat..
ja som tiez z frajerom 4 roky.. sme si kupili byt a teraz prerabame.. najprv som sa toho bala, mala som take divne pocity,ale teraz sa uz aj tesim na spolocnu domacnost
Prosim napiste niekto..