Ahojte, velmi sa trapim. Neviem kde zacat. S manzelom sme 8 rokov spolu, mame 6 rocnu dcerku, nase manzelstvo bolo pekne, zili sme v zahranici. Naozaj som sa dobre citila, vedela som ze ma miluje a ja som milovala jeho. urobila by som pre neho vsetko, on so synom boli zmyslom möjho zivota. Pred rokom a pol manzel vazne ochorel, bol v ohrozeni zivota a lekari mu davali malu sancu.
Vtedy sa mi zrutil cely svet, sedela som pri nom 24 hod. denne a to cely mesiac v nemocnici. Trvalo pol roka kym sa z toho dostal.
Ked mu uz bolo lepsie rozhodli sme sa ze sa prestahujeme na SK, kupime si domcek, zacneme odznova, ta choroba nas oboch psychicky znicila. Hlavne mna.
Pristahovali sme sa k rodicom, ako prechodne riesenie, kym si nieco nenajdeme. Ale ako sme tu, manzel sa zmenil, stracal pomaly o mna zaujem.
Je to uz rok co sme u rodicov a pred dvomi mesaicmi som prisla na to, ze sa stretava s mojou znamou.
Na vecierku sa bozkavali a par krat sa stretli. Ked som sa to dozvedela, zbalila som ho a vyhodila.
Prisiel na druhy den, velmi dlho sme sa rozpravali, zosypala som sa, nejedla som 5 dni, moc to bolelo.
Nikdy by som tomu neverila ze on je toho schopny.
Dala som mu sancu, ale tusila som ze nieco neni v poriadku. po tyzdni sa mi priznal ze sa do nej zamiloval. Povedal mi to aj pred nou.Bol opity.
Vyhodila som ho druhy krat a myslela som ze je koniec.
Prisiel aj potom, ze si uvedomil ako mu na nas zalezi, ze chce len nas. Naozaj sa snazil.Ale nebolo ani sekundy co by som nemyslela na to ako mi ublizil. Chcela som to dat dokopy, moc ho lubim.
Pri malej hadke som mu hned vycitala co mi urobil.viem ze to bola chyba.
Vcera prisiel domov opity a dal mi ultimatum, ze ide k jeho rodicom. Bud idem s nim, alebo nie.
Naozaj som chcela s nim zacat znova, ale sami. Nechape to.
Dnes sa zbalil a isiel k rodicom, moc sme sa pri tom pohadali, povedala som veci ktore som ani nechcela. Velmi ho lubim, ale chcem s nim zit sama so synom. Syn ide v sep. do skoly, ja tu mam pracu ktora ma bavila, vsetko musim opustit köli clovekovi ktory ma podviedol a oklamal? Som zufala, neviem co mam robit. Rodina mi bola najdölezitejsia na svete.A aj je. Ma to este cenu? Asi mu nedokazem odpustit.
Koniec manzelstva? prosim o radu
O tej nevere viem uz dva mesiace, a boli to strasne mesiace. Moc som sa trapila, on sa tiez snazil. Povedal ze mi da tolko casu kolko potrebujem, neni schopny ani dva mesiace vydrzat.Jednoduch sa u mojich rodicov neciti dobre, vedia o vsetkom, ved zijeme v jednej domacnosti. Nikdy mu nato nic nepovedali, akceptuju moje rozhodnutieze som ho zobrala nazad. Je to dobry clovek, len sa navzajom moc trapime. Vzdy sme si vazili co mame, ze sme zdravi a ze sa mame radi, tak sme vychovali aj nasu malu.
Ze ludske hodnoty su dölezite...
Mali sme vsetko, auta, peniaze, mali sme sa radi(Myslela som si to) bolo to vsetko moc pekne nato aby to bola pravda. Boli hadky, samozrejme, ale bezne veci.
Uz su to dva mesiace a ja som sa s tym nezmierila, ako dlho to bude este trvat?
Dakujem za odpovede, potrebujem Vas
ešte ma napadlo, že chlapi nechcú zmenu, majú radi len vychodené chodníčky, u vás to bola radikálna zmena, ten návrat. ťažké obdobie pre všetkých, asi si sa musela sústrediť na novú prácu a aj malá to mala ťažšie,asi času nazvyš nebolo, no a on si hladal spovedníčku, menej si sa mu zrejme venovala, resp. tým, že bol chorý,všetci s ním asi jednali v rukavičkách a asi nemal starosti ani o malú, lebo rodičia pomohli.pripadá mi to, že z rozkoše sa aj psi besnia.bola to chyba, že ste nebývali sami, presne ako hovoríš.ale čert vie, možno aj tak by sa našla iná Mara.skús sa pozrieť aj jeho očami na situáciu, možno ti to pomôže a prídeš na to, že pravda je uprostred.
V tomto stadiu sa vacsinou nad rozvodom ani neuvedomuje ,lebo nieje este nic jasne.Keby ta nutila situacia ...napr.,ze by neplatil tak vtedy by si nad tym chtiac nechtiac uvazovat musela.
ON chce,aby si prisla a spytal sa co chces TY? Pises mu naspat to ako sa citis? Zaujima ho to vobec? Ze ty potrebujes cas,aby si sa z tej bolesti spamatala?
erikus....to je prvotna reakcia.Som prezila.Clovek ma casom odstup od citov.Ty sa potrebujes upokojit.Upratat si v hlave.Zvazit moznosti atd.Clovek je tak stavany ,ze zvladne viac ako si myslí.Takych zien je vela aj bude.Skor skus pouvazovat ako by sa ti zilo bez neho......financie,byvanie,praca atd.
Najhorsie na tom je ze o rozvode ani neuvazujem, teda ma toslovo ani nenapadlo. Neverim tomu vsetkemu, zijem zivot niekoho ineho, nie möj. Myslela som ze nam sa to stat nemöze.Som naivka, aj ked som si vzdy myslela ze myslim realisticky. Otvorili sa mi oci aj ked nechcem akceptovat pravdu.
Poznate len möj nazor, na lasku treba dvoch, on ma svoju. Pise mi smsky ze chce aby som prisla a sam dobre vie ze nepridem, myslim ze chce aby mohol potom hodit vinu na mna.
je lahke podviest,ale este tazsie nepodviest a tam sa spozna charakter. ja som tiez mala vela moznosti podviest mojho frajera a neurobila som to,lebo som bola silnejsia nez to
skús nič neriešiť a počkať.nech si je pri svojich rodičoch.nech čas ukáže.prestať komunikovať s ním o vás, len riešiť otázky dieťaťa, aby trpelo, čo najmenej. o rozvode musíš byť 100% presvedčená, akonáhle váhaš, zmanipuluje ťa.rozvod je jedna tŕnistá cesta a hlavne pre toho, kto ho nespôsobil, pretože ten sa zvyčajne rozvádza a na toho je najväčší nátlak.aj nevera sa dá akceptovať, ale myslím, že dôvera je už navždy narušená a hlavne v tvojom prípade, ešte on sa cíti na koni. ešte mu nedošlo o čo prichádza.si charakter a pochybujem, že si ťa zaslúži. zaľúbenému chlapovi sa na úkor mozgu dokrvuje iný orgán...
Erikus,odpustit sa da vselico,ale zabudnut? To tazko! Chapem ta velmi,ze ho milujes a si mozno zaslepena laskou k nemu,len bohuzial chlapec zlyhal,a ver mi,ze tu moze nastat to,ze ak mu odpustis tak bud to spravi zase,alebo naopak to moze ist do extremu a bude sa snazit po cely cas co budete spolu. Mam jednu kamosku,co to zazila a on ju podviedol a predstav si,ze si tym tak ublizil,ze on sam navrhol,aby navstevovali terapeuta,on preto,ze si spytuje svedomie a ze jej ublizil a ona preto,aby mu dokazala odpustit. Teraz im to velmi funguje.otazka je dokedy,ze? Ja osobne som nazoru takeho,ze kto raz podvedie podvedie aj druhy raz a tak dokola...takze neviem moja,ale velmi ti drzim palce v dalsich krokoch.
