cisársky rez na prianie??

neviem ako to je, ale niekto piše, že sa to da, niekto že a to neda, ja som mala neplanovany cisarsky rez, po operacii velke bolesti a 3 dni iba na analgetikach. keby som šla teraz na cisarsky rez, určite by som si nechala napisat pumpičku

ja som mala po porode na brusku v rane pripevnenu xantis pumpicku a pomohla mi ulavit takmer do pol hodinky a tak som prve dni hojenia v ružinove ani nijak nebojovala so silnými bolestami..prave naopak celkom dobre sa rana hojila a bolest bola utlmena a s malym sme boli spolu takmer stale

Maminky prosím Vás poznáte prípadne skúsili ste niektorá po sekcii dať si od lekára na poranené miesto - brucho pumpičku aby vás zbavila bolesti ?

Ahoj Lienulienka. Pri pôrode som nástrih vôbec necítila, ani som nevedela, kedy ho doktor urobil. A jazvu po pôrode som tiež nejak nevnímala lebo som mala oveľa väčšie starosti s hemoroidmi. Tie ma boleli 100x viac ako nastrihnutá hrádza. Mne sa však šitie začalo trochu rozchádzať a ostala mi tam taká hrčka, ako keď sa ti zle zrastie jazva hocikde inde na tele. Prvý sex bol dosť na figu a manžel mi povedal, že som úplne zvnútra iná a to tvrdí dodnes (som rok po pôrode). Jazva ma niekedy bolí, tak akoby ma ťahala, ale nie je to nič hrozné.
A ešte jedna veľmi dôležitá vec. Nie nadarmo sa odporúča po pôrode chodiť bez nohavičiek, len s vložkou. Ja som neposlúchla a dostala som takú infekciu, že do smrti na ňu nezabudnem. Liečila som sa sedem týždňov. Čiže moja rada je nohavičky nenosiť, čo najviac ležať na posteli nohy pokrčené v kolenách a naširoko od seba (samozrejme prikrytá paplónom), aby sa nástrih čo najrýchlejšie zahojil. Mne to bolo trápne a nepríjemné a škaredo som na to doplatila.

vela vela krat som sa na to uz pytala mnohych zien, ale nejak sa mi nedostalo normalnej odpovede tak dufam ze aspon tu mi niekto odpovie. viem ze to nie je najdolezitejsie, ale velmi by ma zaujimalo ako to je po prirodzenom porode s tou hrádzou.............. bolí to? je to po porode iné? a co sex po tom? prosim vas o normalne odpovedee a nie o odsudzovanie ze co ma to vobec trapi taka malickost. proste ma to zaujima.

ešte som chcela povedať, že bolesť, keď prestáva zaberať anestezium, je úplne normálna, prichádza postupne, nemôžte ležať na boku, iba na chrbte, neskôr aj bolesť hlavy, keď vás ťahá k zemi...Toto všetko sa však dá úplne v pohode zvládnuť, aspoň ja som to zvládla, bez nejakých starostí. Len vravím, horšie je to neskôr, je to predsa zásah do brušnej dutiny, môžu a nemusia vzniknúť zrasty, ktoré nám môžu dať \"dokopy\" čokoľvek, a ktoré aj keď sa rozrušia, znovu sa vytvoria, dokonca viac. Všetko je fakt individuálne, a čo sa má stať, sa stane. Myslím, že v prvom rade žena nemá hneď hľadať dôvod na sekciu, má prekonať strach, ak to urobí, a aj potom nestranne spolu s lekárom zistí, že predsa by tá sekcia bola lepšia, bezpečnejšia, tak je to v poriadku.

myslím, že je to individuálne. Ja som tiež mohla rodiť prirodzeným spôsobom, moj pôrodník vravel, že prirodzene, gynekolog cisárskym, povedal, že môžem byť rada, že som vôbec otehotnela, atak ďalej, a tak ďalej. Nakoniec som z toho bola úplne zmagorená, k tomu strach z pôrodu, neznalosť, a nakoniec som nejak dospela k tomu, že sme len predsa našli "dôvod" rodiť sekciou. Nakoniec už len tá sekcia nebola med lízať, nejak som sa zle nahla pri vpichovaní spinálky, takže pri "pôrode" som vyberanie môjho dieťaťa úplne precítila, nakoniec mi niečo dali, aby som prispala, potom som nevedela, kde je, či vôbec žije, začala som gaučať, nakoniec som bola z toho úplne paf, že som dcéru nevidela, iba na druhý deň. Zotavila som sa hneď, lebo som sa veľmi snažila, chcela som byť už strašne s ňou, ale samozrejme nastali komplikácie s dojčením, potom som s tým po mesiaci sekla, lebo mi vôbec nepriberala. A doteraz chodím po lekároch, pretože mávam neskutočné bolesti pri vyprázdnovaní počas menštruácie, nejakú hrču v pravom boku, jednoducho komplikácie. Neviem, či od pôrodu, ale predtým som nič také nemala. Doteraz mi nič nezistili, a to som už bola hádam všade. Filozofujú, že možno zrasty, možno hemoroidy, ale to možno mi nepomôže. Takže som rada, že moje bábo je zdravé, šťastné, som neskutočne rada, že ju mám, a tieto útrapy za to stáli. Ale. Myslím, že kedysi sa na cisársky hľadalo menej dôvodov, lekári sú tiež pod tlakom, niektorý nechcú nič skomplikovať, teraz je tlak na doktrov poriadny, na druhej strane sú niektorý ľahostajní. Myslím, že som mala skvelého pôrodníka, a tiež nebol všemohúci, ale na doktorov, na ktorých som natrafila doteraz, t.j., ktorí majú vyriešiť moje popôrodné komplikácie, tak tých by som najradšej nestretla. Nik mi nevie pomôcť, a to sa to už ťahá dva roky. Takže snáď ešte natrafím na niekoho, kto bude aspoň taký, ako bol ten, ktorý bol pri pôrode.

Ďakujem vám za príspevky, je povzbudzujúce vedieť, ako sa k tomu stavajú maminy s detičkami. MŇa to ešte len čaká:).

Ahoj zvedavka.Odkáž kamarátke,nech sa nebojí.Ja som tiež rodila v 32 rokoch,a to dvojičky.Bola som šťastná,že som mohla rodiť prirodzene.Ten cisársky rez nie je vôbec malina,keď je možné rodiť prirodzene je to lepšie,aj to zotavenie po pôrode.Hlavne nech sa už teraz nestresuje.Dôležité je mať dobrého pôrodníka.Držím jej palce.

jablonkaa, ja (my dvaja rodičia) naše bábo ešte len plánujeme, lebo sa priznám, že práve končím VŠ a mám pocit, že teraz by TO mohlo prísť. Dúfam, že bude všetko OK:). Túto tému som vlastne založila kvôli svojej kamarátke, ktorá otehotnela po 6 rokoch snaženia sa a aj keď je zatiaľ všetko v poriadku, stále sa bojí, že pôrod prirodzenou cestou nezvládne. Sústavne mi opakuje, že je stará (má 32), že to nezvládne a tak. Vymýšľa, že pôjde rodiť kde-kade do čiech a že si zaplatí za cisársky rez. Proste takéto hlúposti:). Teraz je v 29 tt., dúfam, že jej to do pôrodu nejako vytmavím:)).